Kto je subjekt práva na život?

Počet zobrazení: 15

Martin Kramara, hovorca Konferencie biskupov Slovenska, pokúša sa o kritiku verejnej správy verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej o stave ľudských práv na Slovensku, v časti umelé prerušenie tehotenstva v opore o ústavu a ombudsmankino: „Ľudský plod pred narodením nie je subjekt práva na život.“

Uvádzam Kramarov autorský text (zdieľal Richard Vašečka), ktorému sa budem venovať vo svojich poznámkach a komentároch pod ním, podporím a doplním. V konfrontácii s ústavou a proti ústavnými nálezmi ústavného súdu.

Môže byť zákon proti ústavný? Môže byť nález ústavného súdu proti ústavný? Odpovede sú na konci článku. Sú zároveň mojou reakciou na politické a mediálne cirkusy liberálov a „antifašistov“ okolo
1. Správy „ombudsmanky“ o stave ľudských práv;
2. Hodnotovej platformy časti SMER a ĽSNS.
…
ČLOVEK NEŽIJE PRETO, ŽE SA NARODIL. ALE RODÍ SA PRETO, ŽE JE ŽIVÝ.
„Trest smrti sa nepripúšťa. Osobná sloboda sa zaručuje. Tak hovoria články 15 a 17 našej ústavy.
Tej istej ústavy, na ktorú sa odvolala pani ombudsmanka pri správe o svojej činnosti. „Čím iným mám byť ja viazaná, než našou ústavou?“, opýtala sa poslancov pri téme nenarodených detí.
Právo na potrat musím chrániť. Pri práve na život sa skryjem za ústavu…
Totiž Ústavný súd SR vo svojom náleze z roku 2008 interpretoval, že dieťa pred narodením nie je subjektom základného práva na život. Z čoho vyplýva, že „v rámci platnej legislatívy a medzinárodných ľudskoprávnych záväzkov má štát povinnosť vytvoriť rámec, ktorý umožní tehotnej žene uplatniť jej právo na prístup k interrupcii.“
To s Ústavným súdom je pravda.
Tak ako je pravda, že neprípustnosť trestu smrti je v našej ústave od deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. A všetci dobre vieme, že predtým to tak nebolo. Tak ako vieme, že existovali časy, keď v štátnych zákonoch dokonca nebol ani zákaz vlastniť otrokov. V USA s tým zápasili do roku 1865.
Prečo dnes podľa ústavy nemožno popraviť človeka ani kúpiť otroka? Nuž preto, že spoločnosť sa proti tomu postavila. Našla v sebe morálnu silu prekonať barbarské spôsoby. Aj keď to bol dlhý zápas a ľudia museli prekonať nesmierny odpor, kým sa táto morálna sila presadila.
V roku 2019 sme mali na Slovensku tretí Národný pochod za život. Desaťtisíce ľudí opätovne vyšli do ulíc, aby zákonodarcov prosili o zastavenie zabíjania nenarodených detí.
V roku 2020 pani ombudsmanka v správe uvítala, že NRSR neprijala ani jeden z piatich zákonov, ktorých zámerom bolo obmedzenie prístupu k interrupciám.
Predstavme si na chvíľu, že je v našej krajine stále možný trest smrti. Alebo si rovno predstavme, že je u nás možné aj vlastniť otrokov. Aj napriek tomu, že opakovane v uliciach protestujú davy ľudí…
A verejná ochrankyňa práv uvíta, že NRSR neprijala ani jeden z piatich zákonov, ktorých zámerom bolo vlastníctvo otrokov obmedziť. Lebo opakované návrhy smerujúce k sťaženiu prístupu k otrokom podľa nej predstavujú zásah do súkromia a snahu o obmedzovanie práv ľudí na Slovensku.
Nepredstaviteľné? Iste. Dnes nepredstaviteľné. Lenže. Vráťme sa o dve storočia naspäť. A predstaviteľné to bude. Dokonca sa za tento názor postavia a budú biť mnohí. Lebo vlastniť otroka je právo! A ochranca práv len plní svoju povinnosť, keď toto právo bráni.
Lebo otrok nie je človek. A teda nemôže byť ani subjektom práva. A keď budeme ľuďom brániť kupovať otrokov, pôjdu si ich kúpiť za hranice. Čím len podporíme otrokársku turistiku. Alebo: hoci ja by som si otroka nikdy nekúpil, rešpektujem rozhodnutie otroka vlastniť. Keby sme ľuďom toto právo vzali, budú si ich kupovať pokútne, a spôsobíme tým len väčšie trápenia…
Samozrejme. Dnes takéto argumenty znejú absurdne. Lenže boli časy, keď nezneli. Veci sa zmenili, lebo spoločnosť pokročila. Odmietla barbarské „právo“ na vlastníctvo človeka, vyplývajúce z tvrdosti ľudského srdca. A podobne presadila aj zrušenie trestu smrti.
V roku 2020 ľudské srdcia, napriek veľkému pokroku, ešte stále nie sú obmäkčené na to, aby prestali schvaľovať zabíjanie nenarodených. Vlastniť ani popravovať ľudí už nemožno. Zabíjať nenarodených ešte áno. Lebo stále uprednostňujeme argumenty podobné tým, ktoré kedysi používali obchodníci s ľuďmi. Hoci tisíce volajú, aby sa deti, ktoré sa ničím neprevinili, mohli narodiť.
Veď človek nežije preto, že sa narodil. Ale rodí sa preto, že je živý.
Ak nález Ústavného súdu z roku 2008 v tejto súvislosti konštatuje, že „nasciturus sa síce môže stať subjektom práva ex tunc, a teda ex tunc aj nositeľom základných práv, avšak pod podmienkou, že sa narodí živý“, inými slovami, že nenarodené dieťa síce môže získať právo na život, avšak pod mienkou, že sa narodí…, nájde sa raz taký ochranca práv, ktorý si obmäkčí srdce a skúsi aspoň položiť otázku, či to nie je ako tvrdiť, že otrok môže získať slobodu, avšak pod podmienkou, že už nie je otrokom? A že odsúdený na smrť môže žiť, avšak pod podmienkou, že už nie je odsúdený na smrť?
V tejto chvíli sa musíme zmieriť s tým, že taký ochranca práv sa ešte nenašiel.
Alebo… nemusíme?“ Martin Kramara
…
Zmysel titulky veľkým fontom je porovnateľný s týmto: Nežijeme preto aby sme jedli, ale žili. Pán Kramara mieni živú ľudskú bytosť už od počatia, nie len po jej narodení… (dohodli sa vedci s ústavnými právnikmi). V opore o nič. Len arbitrárne.
Vedci ani právnici nemajú jediný oporný bod, ktorý by mohol určiť, kedy, v prenatálnej fáze vývoja ľudského plodu ešte nejde alebo ide o živú ľudskú bytosť! Tep srdca je irelevantný!
Áno, trest smrti sa nepripúšťa. Vražda a zabitie sú trestné. Otázka: Je svojvoľný potrat rozsudok smrti vyhlásený tehotnou ženou v opore o potratový zákon, alebo je potrat vykonávajúcou osobou potratového lekára vraždou, či „len“ zabitím? Každé svojvoľné usmrtenie je možné subsumovať pod spoločné: NEZABIJEŠ!
Platný potratový zákon ospravedlňuje násilnú smrť počatého plodu po dobu prvých 12 týždňov tehotenstva. Ústava SR: Trest smrti sa nepripúšťa. Ide o prienik svetského a kresťanského práva. Islam toto právo nepozná. Spoločný menovateľ: Nezabiješ! Zabitie nenarodeného plodu upravuje zákon. Patakyová: „Nenarodený ľudský plod nie je subjekt práva na život.“ LOŽ!
Arbitrárne, ekonomické, sociálne a ostatné slobodné a liberálne dôvody pre potrat, nie sú kvalifikovanými dôvodmi pre umelé ukončenie tehotenstva.

K tomuto: „platformátorom chcem iba pripomenúť, že nie sme katolická krajina“ Moja odpoveď: Prečítajte si preambulu ústavy a jej Čl. 1 odsek 1.
Kvalifikované dôvody pre potrat sú tie, ktoré
1. Ohrozujú zdravie a život;
2. Znásilnenie, incest (následok trestného činu);
3. Základné ľudské právo na výhradu vo svedomí.
Platný potratový zákon je proti ústavný. Sloboda potratov pre prvý trimester porušuje Čl. 1 odsek 1 v časti ideológia (je čiernou dierou zákona). Je mimo etiku a zdravý rozum.
Základné ľudské právo je právo na život od počatia po prirodzenú smrť. Ústava SR: „Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením“.
Počatý plod v maternici tehotnej ženy má právo na dôstojný život (cez dôstojný život tehotnej ženy, primeranú výživu, pokojné tehotenstvo a lekársku starostlivosť o plod a tehotnú ženu).
Umelý potrat bez kvalifikovaných dôvodov (čierna diera v zákone!) možno vyhodnotiť ako usmrtenie plodu, čo sa rovná zabitie. Umelé prerušenie tehotenstva je jeho nevratným ukončením!
K definícii človeka (fejzbúk):

Ide o definíciu pojmu ľudská bytosť od jej počatia, až do konca jej dní… (smrť). Deliaca hranica medzi počatím, prenatálnym životom, narodením a postnatálnym životom je arbitrárna.
https://slovnik.aktuality.sk/pravopis/slovnik-sj/…
Prenatálny život je len nevyhnutná časť života ľudskej bytosti, závislej na živote a pobyte v maternici tehotnej ženy. Tvrdenie, že ľudský plod sa stáva človekom až po narodení, je lož.
Právo dediť má aj nasciturus, ak sa dieťa narodí živé (logika, zdravý rozum). Teda, ten „zhluk buniek“ má už v prenatálnom štádiu dedičské právo.
Áno, treba otvoriť ústavu. Definovať ľudskú bytosť ako osobu (subjekt základných ľudských práv) od počatia po prirodzenú smrť. Definícia pojmu ľudská bytosť ako osoba musí byť precizovná v hmotnom jadre ústavy.
Inak sa nepohneme (Slovensko) ďalej ani vo veci liberalizmu a neomarxistickej rodovej ideológie vo vzťahu k Čl. 1 odsek 1 v časti ideológia. Ani vo vzťahu k potvrdeniu platnosti preambuly Ústavy SR.
Umelý potrat vykonaný lekárom, potratárom, je porušením Hippokratovej prísahy: „Budeš liečiť, nie zabíjať!“ Platí aj pre eutanáziu.
Nekvalifikované dôvody pre potrat treba v novele potratového zákona definovať ako zabitie. A subsumovať pod trestný čin zabitie. Možno až ako vraždu. Ale to by bolo treba čelom sa postaviť voči bezhodnotovým liberálom a neomarxistom v opore o Čl. 1 odsek 1 Ústavy SR v časti ideológia! Ale od toho je zákonodarná moc! A parlament!
Otázka 1: Môže byť zákon proti ústavný? Môže. Je. Platný potratový zákon.
Otázka 2: Môže byť nález ústavného súdu proti ústavný?
Odkaz na zákon a nález ústavného súdu (Kramarov text): Zmienený zákon a nález ústavného súdu je arbitrárny. Nález ústavného súdu je proti ústavný.
Odkaz pre pp. Vašečku, Záborskú a OĽaNO: Vo veci ochrany ústavnosti a hodnotovej platformy, by som sa spojil s čertom a diablom (Smer, ĽSNS). Prestaňte si sami hádzať polená pod nohy…
Vaše gestá sú prázdne.
Na stole máte proti ústavný potratový zákon. Dajte ho do súladu s Ústavou SR!