Kto bude hlavou štátu?

Nie každá hlava štátu bola, je pre každého vždy dobrá. Slovensko nie je každé. Slovensko je len jedno.

Aj žena môže byť prezidentkou. Aj hlavou štátu môže byť žena. Napísal som: „môže“. Nemusí. Rozhodne sa jeho excelencia, ctené voličstvo. Nie parlament. Nenapísal som ani: „Volím Zuzanu Čaputovú“.
Podbehlo mi, len objektívne zdieľam, necitujem, nemanipulujem (chcem len upokojiť neurotickú hystériu oboch pohlaví a rodov):
https://plus.rozhlas.cz/eva-turnova-prezidentka-republiky-7775149
Mŕtva tradícia?
Hlavou tradičnej rodiny, založenej manželstvom muža a ženy je muž, manžel, otec. Krkom je žena, manželka, matka.
Alebo súmrak rodovej ideológie?
ČSSD na svojom zjazde vypustila so stanov kvóty pre ženy. Aj bez toho má „rising star“ Janu Maláčovú (kritici ju volajú Jana Venezuela). A viac žien a aktívnych členiek vo vedení strany…
ČSSD sa dostala do sporu s úlohami a poslaním euro komisárky za ANO Věry Jourovej, mimo iné, aj pre rovnosť mužov a žien a ich rovné príležitosti. Viem ale od Věry, že do tej agendy sa jej nechcelo… (a preto ani vo veci „netlačí na pílu“).
Na Slovensku spozornela Ing. Oľga Pietruchová, hlavná ideologička Odboru rodových rovností a rovnakých príležitostí MPSVaR (gescia Smeru-sociálna demokracia).
Spozornejú liberálne médiá…
Spozornejú ľudsko-právne mimovládky.
…
Rodová ideológia a prehnaný dôraz na sexualitu a rovnosť pohlaví a rodov, nech ich bolo tvorivo a kreatívne „nasekaných“ koľkokoľvek, vznikla ako neurotická obsesia 60-tych rokov ako hlad po orgazmoch a zmyselnej, telesnej rozkoši, z nudy a nedostatku iných možností ľudského naplnenia a seba potvrdenia, na báze stavu ekonomiky a príležitostí pre všetkých a úrovne zdravotnej a sociálnej starostlivosti…
…v súbehu s drogami (marihuana, LSD a neskôr ďalšie, vraždiace telo, dušu i ducha, ako jednoty základných atribútov ľudskej osoby)…
…nastal boom ľudských práv a slobôd, pripomínajúci dnes sopku, ktorá svojou erupciou zasypáva samú seba…
…ako rozvinutie filozofií liberalizmu druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia.
Obsesia je nutkavá, vtieravá myšlienka, chorobne utkvelá predstava; posadnutosť https://slovnik.azet.sk/slovnik-cudzich-slov/?q=obsesia
Neuróza je zastrešujúci pojem pre rôzne funkčné psychické poruchy, ktoré zahŕňajú pocity úzkosti, strachu a duševnej nerovnováhy. Na rozdiel od psychóz a porúch osobnosti nezasahujú ešte schopnosť pacientov racionálne uvažovať, sú preto ľahšie ovplyvniteľní a liečiteľní…
Neuróza http://sk.wikipedia.org/wiki/Neuróza
Neuróza postihuje mužov a ženy, a spolu so skrytou obsesiou môže znamenať ich výtlak byť výnimočnými, presadiť svoje ego aj v politike…
Neomarxizmus a liberalizmus (extrémna ľavica) je mentálny, ideologický a politický smog v prostredí ideologického a politického boja a emitujú ho ľudsko-právne mimovládky.
Pôvod: Sociálna filozofia a ideológia Frankfurtskej školy na báze psychológie a stavu americkej spoločnosti 60-tych rokov, mládež hipies bola hnaná do ulíc a na Woodstock, a za marihuanou a LSD, neomarxistickými akademickými elitami (Marcuse, Adorno, Habermas a ďalší…). Tagy: Neomarxizmus, Frankfurtská škola…
Rozvoj neomarxizmu ako memetického toxického infektu preplával „veľkú mláku“ a máme ho tu: Filozofia, ideológia a politický program strán neomarxistickej „novej ľavice“ na báze liberálnych a neo liberálnych až liberálno-fašistických politických strán a hnutí…
Antisystémoví „populisti“ len reagujú: Akcia produkuje reakciu. Tieto procesy prebiehajú naprieč EÚ, Európou, USA…
Štandardný systém si s „extrémistami“ nevie rady. Lebo ich sám počal, vynosil a porodil (…) majú sa „k svetu“. Systém hľadá vinníka anti systémovosti všade inde, len nie u seba.
Ibaže platí (všade, nielen v Česku ale aj na Slovensku):

Tento stav nie je trvalý, ešte ani tragický. Vyhnije sám. Terapii spoločnosti by akútne prospela vhodná hlava štátu.
Návratom k normalite. A odkazu preambule Ústavy SR.
A čo takto ženský element? Nič proti nemu, ale… (Zuzana Čaputová je podpredsedníčka Progresívneho Slovenska). Takzvanej „novej, progresívnej ľavice“ s podobnou filiálkou, berúcou si pod svoje „krídla“ aj málo obozretných kresťanov, Progresívni veriaci…  (spoločný menovateľ: liberalizmus).
Do náruče ženy padnúť môžeš. Ale nie do jej rúk!
A k tomu overené: Aj rodovo zmiešaný orchester alebo spevokol sa dá ladiť. Hoc by dirigentkou alebo zbrormajsterkou bola žena.
A muzikanti majú medzi sebou ženy radi. Je s nimi sranda a lepšie sa im spolu hrá a „robí kadečo“ (tiež viem o tom „svoje“). Však ony o tom vedia tiež „svoje“ ale to je len medzi nami… (pssst!).
Takže „klid, pohoda, tabáček“. Voľte si, koho chcete.
Pekne pozdravujem. 🙂
Juraj Režo alias notorickyobcan