Krátky komentár k plynu.

V posledných dňoch ma zaujala správa o tom, že EÚ dokáže bez problémov preklenúť mesačný výpadok dodávok plynu z Ruska. Výborne. Ale čo v prípade, ak výpadok potrvá mesiacov 6, alebo nebodaj rok? Nóó.., žeby sa EU pokúsila vrátiť k dobrým obchodným vzťahom s Ruskom? To by bola potupa. Problém je, že náprava poškodených vzťahov nie je jednoduchá a už ani možná. EU, pri razení geopolitických zámerov USA, sa stala nedôveryhodnou inštitúciou. Šéf Gazpromu Alexej Miller na IV. medzinárodnom plynovom fóre v Peterburgu konštatoval: „Trh Európy sa nejaví trhom spotreby. Odtiaľ otázka:  Má význam snaha o dobýjanie tohto trhu? Toto neznamená, že Gazprom sa vzdá akých-to projektov, avšak to znamená, že projekty prejdú určitými zmenami.“ Keď ani takáto rukolapná výstraha nestačí našim politikom na prehodnotenie ich konania v obchodných stykoch s Ruskom, ruská Duma pre istotu pripravuje zákon, ktorý v prípade predaja uhľovodíkov tretím stranám dovolí zastaviť dodávky surovín do krajiny. Už v prvej polovici roka bol vztýčený ukazovák – podpísanie kontraktu s Čínou. Bohužiaľ, je nutné konštatovať, že politikom Únie akosi stále nedopína. Dokonca aj náš premiér, v snahe zastávať záujmy EU, ohrozuje ekonomiku vlastnej krajiny a teplo svojich občanov. Je to skutočne odvážny krok najmä v súvislosti s faktom, že Slovensko je takmer 100% závislé na dodávkach z Ruska. Hlavou múr neprebiješ, ale Fico asi dúfa v opak. No a tak už v súčasnosti sme nútení nakupovať plyn u ďaľších dodávateľov, hoci dodávky z Ruska mohli bežať bez problémov, nebyť tej nešťastnej Ukrajiny, samozrejme. A tak sme prví v rade, ktorí stoja s natrčenou dlaňou v Bruseli. Rusko povedalo jasne, že jednoducho nestrpí, aby krajiny dodávali uhľovodíky tretím stranám a bude konať recipročne. Nášmu nechápavému premiérovi to akosi nedochádza (chcel by som vedieť, čo naňho majú? Žeby tých 13,5 mld.€?). A tak sa utešujeme tým, že dokážeme využiť reverzný tok. Pozrime sa však pravde do očí.

Najprv technicky: priemer rúry sa smerom od zdroja zmenšuje. To jednoducho znamená, že tlakovať rúru z tenkého konca je nezmysel, hoci ako núdzové, a to zdôrazňujem, dočasné riešenie to možné je. Je tu však oveľa väčší zádrhel – zdroje. Rusko Európe dodáva tretinu jej spotreby a je dodávateľom s najväčším podielom na jej trhu. Strata takéhoto partnera by bola pre EU veľmi bolestivá a súčasne je potrebné dodať, že Európske krajiny na tom tvrdo pracujú. Krajinám, čo do vzdialenosti k Rusku najblišším, podiel na ich vnútornom trhu rastie. Nórsky plyn je asi štvrtina spotreby EU, podobný vzorec so vzdialenosťou. Alžírsko cca 15%. To isté. Potom sú menší producenti napr. Dánsko, Holandsko – jeho plyn má však určité zvláštnosti, preto sa spotrebúva výlučne na domácom trhu. Škótsko, resp. Veľká Británia, Nigéria, Katar a ďaľšie krajiny Severnej Afriky a Zálivu. Ich podiel na trhu sa počíta na percentá. Rátajme spolu, ak sa EU naozaj rozhodla vstúpiť do obchodnej vojny s Ruskom, dúfam, že vie čo činí, pretože treba počítať so všetkými alternatívami. Ak by došlo k najhoršej, avšak nie nepravdepodobnej variante, zastaveniu dodávok z RF, čo je možné napríklad s hroziacim ozbrojeným konfliktom, alebo problémom s prázdnymi zásobníkmi na Ukrajine, pre Európu to znamená asi toto: výpadok dodávok plynu z Ruska v možnom maxime 33% spotreby Európy. Rozhorenie konfliktu v arabských krajinách a pravdepodobný vstup krajín Blízkeho východu a Severnej Afriky do vojny s Európou bude mať za následok stratu minimálne ďaľších 20 % plynu. To môže znamenať odhadovaný výpadok aj viac ako polovice spotreby. Ako ho nahradiť? Jednoducho. Dzurinda to avizoval už na začiatku plynovej krízy. Budeme dovážať bridlicový plyn z Ameriky. Bude síce dvakrát drahší, ale bude, a to je hlavné! Lenže bude najskôr na prelome desaťročí, po vybudovaní logistiky. Dovtedy utlmíme výrobu o polovicu, Slovensko o 100%, a rozšírime rady natŕčačov dlaní Bruselu. Lenže ani bruselské kompenzácie nám plyn nenahradia. Výrobu už nikdy neoživíme, pretože po cenovom skoku vstupov energií na dvojnásobok nebudeme konkurencieschopní iným svetovým regiónom. Okrem toho, ten istý Miller konštatoval, že ťažba plynu z bridlíc sa stala lokálnym riešením v regióne Severnej Ameriky, avšak nenaplnila svetové očakávania. Predpokladám, že kvôli komplikovanosti a neekologickosti ťažby je neefektívna. Takže aj Dzurindove sny môžu byť z kategórie mokrých. A nedá mi nespomenúť súčasné zisky z tranzitu a budúce zvýšené poplatky za dodávky reverzným tokom. Nezostáva, len pogratulovať.

A tak, Európa a obzvlášť pán Fico, držím Vám palce v pasovačke s ruským medveďom, len ma mátoží posolstvo jasnovidky Vangy, ktorá prorokovala: „Európa bude studená a pustá.“ Ja len dopoviem, čo ona neprezradila: stane sa tak kvôli hlúposti našich čelných predstaviteľov.