Krajina Ukrajina.

Zahranično-politický komentár

Tak ako som nedávno sľúbil, vraciam sa k téme matrixu. Začnem Ukrajinou a postupne sa pokúsim prepracovať k EU a ešte ďalej. Sám sebe som sľúbil, že sa nebudem vyjadrovať ku všetkému, avšak keď vidím, že naše konanie nás približuje k apokalypse, nemôžem mlčať. Situácia na Ukrajine je natoľko vážna, že si zasluhuje pozornosť. Téma je mimoriadne rozsiahla, pokúsim sa ju zostručniť na maximálne možnú, ešte únosnú mieru.

Ukrajina mala byť ďaľšou z radu krajín, ktoré ohlásili svoj vstup do EU. Hlavnou z podmienok EU bolo prepustenie bývalej premiérky Tymošenkovej na slobodu, čo ukrajinský parlament odmietol. Požiadavky únie sa zúžili na dobro jednej osoby, potreby Ukrajiny boli vedľajšie. Chyba prvá: EU si osobovala právo nahradiť ukrajinské súdnictvo a rozhodnúť o Tymošenkovej nevine. Prezident Janukovič nakoniec prípravu asociačnej dohody s úniou pozastavil, okrem iného s odôvodnením, že Ukrajina potrebuje na prispôsobenie sa podmienkam fungovania EU 20 mld. EUR ročne, namiesto úniou ponúkaných 600 miliónov jednorázovo. Protesty nastali ihneď po ohlásení pozastavenia príprav na prijatie asociačnej dohody s EU a už v noci na 22. novembra sa spontánne zišlo asi 2000 demonštrantov  v uliciach Kyjeva. Od vtedy protesty s rôznou intezitou trvajú dodnes a rozšírili sa aj do ďaľších miest. Už 24. novembra skupiny demonštrantov zaútočili na budovu Kabinetu ministrov Ukrajiny, 30. novembra došlo ku krvavým stretom medzi demonštrantmi a poriadkovými silami, čo vyústilo do masových protestov, ktoré sa uskutočnili o deň neskôr a účasť sa odhaduje na niekoľko stotisíc. Súčasne sa uskutočnili aj protesty na podporu súčasného režimu, ktorým však naše médiá nevenovali náležitú pozornosť. Kyjevský súd, s cieľom upokojiť emócie, zakázal akékoľvek protesty na významných námestiach Kyjeva do 7.januára 2014. Od kedy prezident Janukovič ohlásil pozastavenie asociačnej dohody s EU, mainstreamové médiá nás denne kŕmia nedostatkom demokracie na Ukrajine, dokonca sa objavujú články, ktoré sú vyslovene propagandistické so snahou ovládnuť zmýšľanie más. Toto napríklad hovorí Jana Kobzová, spolupracovníčka Európskej rady pre zahraničné vzťahy, v interviu pre denník Pravda:„…ale Janukovyč ako politik stráca podporu aj v týchto regiónoch. Bez sfalšovania budúcoročných prezidentských volieb sa asi v kresle neudrží.“ Už je nám podsúvaná myšlienka, že ak Janukovič vyhrá nasledujúce voľby, tieto budú určite zmanipulované. Konanie vládnucej garnitúry obmedziť demonštrácie, nám je prezentované ako nedemokratické. Toto by mohla byť aj pravda, keby sa tohto pravidla Únia striktne držala sama. Pri nedávnom preberaní predsedníctva v EU nastala podobná situácia aj v Grécku. Protesty a zhromažďovanie boli obmedzené. Protesty, ktoré mnohokrát boli podobne krvavé a potláčané z podobnou brutalitou, prebiehali v Grécku, Taliansku a Španielsku. Médiá o nich informujú len okrajovo, alebo vôbec nie, a o ich cieľoch sa nezmieňujú vôbec. Prečo? Nuž preto, lebo niečo podobné nám akosi nepasuje do nášho európskeho PR. Ako príklad môžem uviesť aj popis toho istého problému z dvoch rôznych periodík. Periodikum č.1: „Dav vytvoril pred vchodom do Ukrajinského domu uličku, aby policajti mohli odísť, nikto ale podľa reportéra AP nevyšiel.“ Periodikum č.2: „Protestujúci vytvorili priestor a do budovy zamierili zdravotníci ošetriť dvoch zranených. Onedlho na to už príslušníci špeciálnych jednotiek vychádzali z budovy jeden po druhom.“  Inak, viete čo by sa stalo, keby vychádzali príslušníci pohotovostných oddielov jeden po druhom? Podobne je vykresľovaný problém použitia zbraní a ostrej munície políciou. V tomto prípade polícia nemôže byť ozbrojená, a už vôbec nie ostrými. Dôvod je prozaický, zbraní by sa mohli zmocniť demonštranti, alebo skratové konanie policajta by mohlo vyústiť v tragédiu. Chyba druhá: Zneužívanie médií na propagandu.

Zaujímavá situácia nastala pri podpore demonštrantov a ich odporu voči súčasnej moci na Ukrajine európskymi politikmi. Na mítingoch demonštrantov vystúpilo viacero súčasných aktívnych politikov zo štátov EU, ale aj z USA. Nastala tým úplne bezprecedentná situácia, kedy európski politici z pozície svojich funkcií prichádzajú do priameho styku s vládou iného štátu a súčasne proti nej vystupujú na námestiach ich vlastnej krajiny. Takýto politik, by mal byť okamžite zbavený svojej funkcie. V súvislosti s týmito skutočnosťami sa objavujú hneď chyby dve: Únia je presvedčená, že má monopol na demokraciu, a taktiež porušuje pravidlo nezasahovania do vnútorných záležitostí iného štátu.

Už 17. decembra bola dosiahnutá významná dohoda medzi UA a Ruskom. Dohoda hovorí o odstránení všetkých obmedzení v dvojstranných obchodných a hospodárskych vzťahoch, cenu plynu pre Ukrajinu znižuje približne o tretinu a Rusko poskytne Ukrajine pôžičku vo výške 15. mld. US dolárov. Európski politici sa so svojou prehrou akosi nedokážu zmieriť. Už ste videli, aby si niekto dovolil dať Únii košom? Naďalej teda demonštranti a európski politici protestujú a hovoria o udržaní demokracie v krajine a akosi nám zabúdajú povedať, že demokracia sa tvorí vo voľbách, nie na námestiach. Prečo som nepočul žiadneho európskeho politika vyjadriť názor, že výsledok slobodných volieb, ktoré prebehli na Ukrajine je potrebné rešpektovať, podobne musíme rešpektovať aj rozhodnutie ich vlády a parlamentu, akokoľvek by sme si želali iný výsledok, a čim skôr upokojiť názorovo rozdelenú verejnosť a najmä jej radikálnu časť na námestiach. Ďaľšia v rade chýb EU: Polarizácia spoločnosti a živenie nenávisti k ľuďom, ktorí majú iný názor, než je ten náš správny. Som šokovaný aj prehláseniami nášho ministra ZV Lajčáka, ktorý sa vyjadril v tom zmysle, že prezident Janukovič nereprezentuje celú Ukrajinu. Vyjadrenie je veľmi nešťastné a zbytočne podporuje polarizáciu ukrajinskej spoločnosti. EU by okamžite mala vyjadriť podporu legitímnej vláde Ukrajiny k potlačeniu protestov, ktoré protestami nie sú. Jedná sa o násilnosti a som prekvapený, s akou zdržanlivosťou pristupuje režim k ich potlačeniu a vystavuje tak svoje policajné zložky možnosti ohrozenia. Radikalisti, ktorích v žiadnom prípade nemôžeme nazvať demonštrantmi, používajú voči protistrane molotovove koktaily, zábavnú pyrotechniku, ale aj skutočné strelné zbrane. Možno po opadnutí emócií sa časom dozvieme aj to, ako to naozaj bolo s obeťami nepokojov a koho obeťou sa títo nešťastníci skutočne stali. Zaujímavá je aj informácia, že dve z obetí neboli ukrajinskými občanmi. Tiež je tu vražda policajta strelou do hlavy.

Medzičasom sa protesty vyhrocujú a „demonštranti“ stupňujú požiadavky voči vláde a prezidentovi. Postupne rozširujú rady ministov, ktorí musia byť zbavený funkcií, najnovšie do zoznamu zahrnuli aj prezidenta. Žiadajú vypísanie nových volieb. Radikalisti dobýjajú budovy štátnej správy naprieč krajinou. Aké sú ich ciele, okrem zvrhnutia vlády a prezidenta? Prinášajú nové vízie? Skúsme si uvedomiť, že počet obyvateľov Ukrajiny je cca 45 miliónov, nie len tých pár tisícov, alebo desať tisícov na námestiach. Viete si vôbec predstaviť, kam sa krajina Ukrajina dostane ak títo ľudia teraz vyhrajú? Nie? Tak si to radšej ani nepredstavujte. Prichádza obdobie bezvládia a anarchie. Snáď ani Vy neveríte na to, že opozícia má zázračný liek na domáce problémy. Súčasný stav, ale aj jeho nasledujúci vývoj hovorí o blížiacej sa katastrofe. Stav sa bude zhoršovať a priamo zasiahne aj EU. Veľmi zlé správy sa objavili na internete, hovoria o tom, že bezpečnostné zložky UA, na základe získaných informácií sa obávajú ohrozenia vodných aj jadrových elektrární na území Ukrajiny.

EU musí okamžite prispieť k zastaveniu násilností a zastaviť podporu opozičným silám. Sitáciu je potrebné okamžite upokojiť a to akýmikoľvek prostriedkami. Dôvodom je, že toto násilie priamo ohrozuje aj nás v únii. Ak si to naši vedúci predstavitelia dostatočne neuvedomujú, dúfam, že im zapne skôr, ako táto nestabilita a násilie ohrozí aj nás.