Korporátor – prírodné zdroje.

voľné pokračovanie článku Súčasné revolučné pohyby

Nedávno som pustil do obehu nie celkom vydarený článok, akýsi úvodník zamyslení na pokračovanie o súčasnom svetovom dianí a revolučných ideach. Skutočne som nevedel, ako z toho so cťou vykľučkovať. Riešenie sa ponúklo samo. V uplynulom týždni sa udialo toľko zdanlivo nesúvisiacich udalostí, pokúsim sa ich správne uchopiť a poukázať na súvislosti.

Európske euro a americký dolár sa nachádzajú v úrovniach s negatívnym výhľadom. Dlhodobo. Dolár ako svetová rezervná mena to má nahnuté a krajiny začínajú používať v medzinárodnom platobnom styku aj iné meny a zlato. Éra dolára pomaly končí. Euro je rozkývané a jeho hodnotu nad nulou sa snažia udržať európski politici vyhláseniami o jeho perspektívnosti. Kto má voľné zdroje, nakupuje. Vhodná investícia – prírodné a surovinové bohatstvo. Národné aj nadnárodné finančné skupiny vedia „koľká bije“. Ovládnutím prírodných zdrojov majú svoju budúcnosť zabezpečenú. Z filozofického hľadiska prírodné bohatsvo patrí všetkým, z kapitalistického pohľadu patrí tomu, kto si zaplatí právo ťažiť ho. Doslova. Boj o ropu je známy už dlho. Pamätáme si kovbojky z Texasu, seriál Dallas, alebo aj reálnu vojnu v priamom prenose z Iraku. Lenže dopredu sa derú aj iné komodity, a z hľadiska budúcnosti, cennejšie než ropa. Korporácie tlačia národné vlády do privatizácie všetkých prírodných zdrojov a do možnosti ovládnutia celých území. Kapitalizmus sa snaží upevniť svoju moc zákonmi o ochrane investícií. Prichádza doba, keď budeme platiť ťažké peniaze za vodu, dane za nádych a výdych, ale aj za vyprodukovanie hovna (daň z odpadu). Tí, ktorí majú nepravidelnú stolicu budú vo výhode. Nachádzame sa vo vrcholnej fáze kapitalizmu a ten sa neštíti skúpiť všetko a potom nám to za primeranú protihodnotu ponúknuť. Prioritou sú životné potreby. Ak na to nemáte, nedýchajte.

Naša vláda sa tejto úlohy zhostila na výbornú. Nie nadarmo sa vraví, že paholok je horší ako jeho pán. Vláda pripravila Zákon NR SR č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý za určitých podmienok umožňuje špekulantom dostať sa k akýmkoľvek lukratívnym pozemkom na území štátu. Tento zákon, v kombinácii s návrhom novely zákona o ochrane prírody a krajiny, pripravovanými zmenami v okresných a obvodných úradoch a oklieštením právomocí úradov životného prostredia, evokuje vo mne pocit cieleného a účelového otvorenia cesty k úplnému vyrabovaniu prírodného bohatstva tejto krajiny. Je potrebné vidieť aj súvislosti so snahou o vylúčenie samospráv z rozhodovacieho procesu o významných investíciách (napr. Košice – urán, Detva – zlato). Kanadská spoločnosť sľúbila vyťažiť zásoby uránu pri Košiciach tak, že si to ani nevšimneme. Ja im verím (akoby sme tieto zásoby ani nikdy nemali). Či z toho niečo budeme mať, je vo hviezdach. Schopné firmy dane neplatia, ešte schopnejšie dostávajú úľavy a dotácie. Brusel nedávno poprel, že uvažuje o privatizácii vodných zdrojov. To, že táto myšlienka je už na svete, hovorí o tom, že niektorých jedincov táto možnosť oberá o pokojný spánok.

Do tohto snaženia prichádza iniciatíva prezidenta Obamu, ktorá opäť zaznela na stretnutí G8. Vytvorenie najväčšej zóny voľného obchodu na svete medzi USA a EU. Sporné časti tejto dohody (Transatlantic Trade and Investment Partnership, TTIP) sa týkajú urovnania vzťahov medzi investormi a štátmi.  Zmyslom tejto zmluvy je pravdepodobne upevniť pozície kapitalistického systému pred vnútornými otrasmi a otvoriť cestu k úplnému ovládnutiu zdrojov. Zmluva je skôr politickou dohodou, pretože ani v súčasnosti prekážky vo vzájomnom obchodovaní neexistujú. Výnimkou sú napr. geneticky upravované plodiny a zdraviu škodlivé potraviny, možno práve tieto sa USA pokúsia dostať na európsky trh prostredníctvom tejto zmluvy.  Zmluva nemá byť ratifikovaná jednotlivými členskými štátmi EU! Mala by sa niesť v znamení direktívy Bruselu. Oživeniu hospodárstva zmluva nenapomôže, pretože by sme museli do partnerstva zahrnúť aj rozvojové a rozvíjajúce sa ekonomiky. Zmýšľanie korporácií a finančných skupín treba chápať v súvislostiach s prehlásením Madeleine Albrightovej, ktorá pred niekoľkými rokmi netajila svoje pobúrením nad tým, že Sibír s jej bohatstvom patrí iba Rusku. Je možné,že postupne investori ovládnu naše krajiny a vlády už vôbec nebudú potrebné. Na čo!? Neskôr, keď nás investori o všetko oberú, budeme ich musieť zahrdúsiť holými rukami, inak sa staneme nájomníkmi a nevoľníkmi na našej vlastnej pôde.

Odpovedzte si na otázku, prečo by prírodné a surovinové bohatstvo nemalo ostať v majetku celej spoločnosti? A keď sa už rozhodneme vyťažiť ho, mohli by sme tak činiť prostredníctvom štátnych organizácií a profitovať tak všetci. Pokiaľ svet nedokáže čerpať svoje prírodné zdroje úsporne a udržateľne, ale sú predmetom obohatenia sa jedincov a zdrojom bezohľadného zisku, je lepšie aby zostali v správe štátu a možnosť vlastniť, spravovať a čerpať ich mal výlučne štát, prostredníctvom svojich podnikov. Toto samozrejme predpokladá vybudovanie funkčných kontrolnych mechanizmov a hlavne zmenu myslenia a prístupov.