Kórejčania – odlišná kultúra a mentalita 2

Písmo, rozdiely a podobnosti s inými ázijskými národmi

Ako je to s ich písmom a akú úlohu hrá čínština
Po stáročia plnila čínština funkciu latinčiny v Európe. Veľa ázijských krajín používalo v minulosti čínske písmo a to až do doby, pokiaľ si nevyvinuli písmo vlastné, väčšinou už nie obrázkové, ale skladajúce sa z písmen. Také je aj kórejské – sú to písmenká, ktoré sa do znaku jednoducho poskladajú. V Kórei sa toto písmo, hangul, zaviedlo v polovici pätnásteho storočia za kráľa Sedžonga Veľkého. Nové písmo potom postupne nahrádzalo čínske znaky. Dodnes však Kórejci používajú aj niekoľko sto až tisíc čínskych znakov (tí, ktorí sa ich poctivo naučili). Ak však máte učebnicu napríklad orientálnej medicíny, drvivá väčšina textu sú stále čínske znaky.
V neporovnateľne vyššej miere sa čínske znaky používajú v japončine – tá má okrem toho ešte dve vlastné abecedy. Aby toho však nebolo málo, mnohé kórejské a japonské „čínske znaky“ sa už líšia od tých používaných v Číne. Hlavne preto, lebo v Číne medzičasom prebehla ich simplifikácia a takisto preto, že na moderné pojmy si každý vytváral kombinácie znakov sám.

A čo iné podobnosti a rozdiely medzi národmi juhovýchodnej Ázie?
Rozhodne má väčšina z nich podobnú istú úslužnosť, pracovitosť a uznávanie autorít – opäť to má súvislosť s Čínou a rozšírením konfucianizmu, ktorý dosť striktne vymedzuje miesto jednotlivca v spoločnosti. V Kórei a v Japonsku dokonca zapustil konfucianizmus hlbšie korene ako v samotnej Číne, čo sa odráža v ich väčšej disciplíne a poslušnosti.
Budhizmus je ďalšie spojivo, ktoré ich približuje k sebe, aj keď každý si vytvoril svoju verziu. Vidieť to už na sochách Budhu – kórejský vyzerá ako Kórejčan, thajský ako Thajčan, pričom však Budha bol Ind – pôvodne princ Sidhartha.
Takisto je typicky ázijské, že je u nich ťažké rozpoznať, čo si naozaj myslia a na prvý pohľad súhlasné prikývnutie neznamená súhlas.

Rozdiely sú napríklad v hĺbke, do akej sa vyššie spomenuté princípy uplatňujú – Thajčania sú rozhodne úslužnejší ako Číňania, Japonci disciplinovanejší ako Thajčania a Kórejčania otvorenejší ako Japonci.
Každý z týchto národov sa snaží udržiavať vlastnú, ostro vyhranenú, identitu a samostatnosť, preto nejaká obdoba Európskej únie tu najbližších pár storočí nehrozí. Taká Čína to napokon ani nepotrebuje – sama je niekoľkonásobne ľudnatejšia ako EU a musí si poradiť sama so sebou. Navyše Číňania sú tradične rozlezení po iných ázijských krajinách a veselo navzájom obchodujú. Je to už od 14. storočia – čias dynastie Ming – kedy bola Čína najvyspelejšia krajina sveta a obchodne ovládala juhovýchodnú Áziu.

Keď sme ešte pri tých rozdieloch, tak mi nedá nespomenúť jednu vec. Keď som sa v Kórei prvýkrát pýtal na čínštinu, tak mi bolo na môj údiv povedané, že je podobnejšia európskym jazykom ako kórejčine. Základný slovosled je naozaj rovnaký ako v slovenčine alebo angličtine. Čínsky slovosled je nasledujúci: „Ja jem jablko.“ V kórejčine hovoríte: „Ja jablko jem.“ Prísudok je vždy na konci vety. Keď som prišiel do Číny, zistil som, že aj niektoré ďalšie veci sú podobnejšie nám ako Kórejčanom. Číňania napríklad nesedia a nespia na zemi, sú zvyknutí mať viac voľného času pre seba a ako krajina je Čína viac otvorená cudzincom. Aj malý podnikateľ si tu ľahko otvorí svoj vlastný podnik, čo je v Kórei a v Japonsku problematické.

Na pokračovanie…

Kórejčania – odlišná kultúra a mentalita 1
Kórejčania – odlišná kultúra a mentalita 3