Komentár k egyptským udalostiam

Čítal som jeden (IMHO ľavicový) pohľad z Egypta, ktorý viac približuje ekonomické pozadie vzťahov. Aj keď považujem súčasné potlačenie Muslim Brotherhood za správne a z hľadisky väčšiny Egypťanov za vyslobodenie, je nutné vidieť veci realisticky.

TASR: Armáda sa postavila na stranu ľudí, ktorí žiadali odchod islamistického prezidenta Mursího.

Jedno je fakt, súčasné komentáre sú čiernobiele – na jednej strane islamisti, ktorí oslavujú ideu náboženského štátu ako jediného riešenia na všetky problémy a na druhej odporcovia. Nič medzi tým. Naviac západné štáty podľahli dojmu že západná demokracia je všeliek a dôležitá je vždy forma, pričom ich nezaujíma obsah politických zmien. Preto im nejde do hlavy ako môže niekto zhodiť formálne demokraticky zvoleného prezidenta.

K tomuto sa nebudem príliš vyjadrovať, kroky Mursího na obmedzenie demokracie sú dostatočne známe a podobný postup poznáme aj z európskej histórie, keď sa v roku 1933 dostal demokratickým formalizmom k moci Hitler a za štyri roky po demokracii nebolo ani chýru ani slychu.

Západná demokracia je všeliek?

Vo voľbách v Egypte má náboženská organizácia vždy výhodu, kvôli svojej jednotnosti a schopnosti mobilizovať vidiek. Nespochybňujem to, že Mursí bol zvolený väčšinou, že referendá prebehli tak ako prebehli, problém je ten, že aplikujeme normy západnej spoločnosti na inú, pri ktorej som si nie istý, či je na tento spôsob riadenia spoločnosti pripravená.

Ak totiž poviem, že demokracia západného typu je správny spôsob riadenia spoločnosti pre Egypt, potom musíme ísť do dôsledkov a pýtať sa či je legitímne zneužívať moc na nedemokratické potláčanie opozície a neislamskej alebo menej náboženskej časti spoločnosti. Už samotná legitimizácia hnutia, ktoré je spojené s teroristickými aktivitami je podivná (rola USA je v tomto veľmi dôležitá – viď Huma Abedin v pozadí tímu H.Clinton). Treba sa pýtať, či je v súlade s demokraciou prideliť si dekrétom moc a zrušiť možnosť postihov. Ak povieme, že je to flagrantné zneužitie demokracie, potom je reakcia armády len nápravou nedemokratického stavu. Z tohto dôvodu je lepšia armáda a jej ochrana záujmov toho, čo považujem za demokratické obsahom.

Mali by sme sa pýtať, či musíme trvať na nadraďovaní formy nad obsah. Len zato, že niekto získa voľbami rozhodujúci vplyv alebo väčšinu, nemusí byť ten niekto demokrat. Historickú skúsenosť som spomenul a zo súčasnosti je dobrým príkladom zneužitia moci Rodézia/Zimbabwe. Aj tam Mugabe pravidelne vyhráva voľby, hoci hospodárstvo ide od desiatich k piatim a opozíciu brutálne potláča. Ako demokracia mi to nepripadá.

Ako by mali potom reagovať politici v Európe? Ak hovoríme, že si to majú ľudia v Zimbabwe „vyžrať“ lebo Mugabe bol demokraticky zvolený, potom by mali platiť rovnaké kritériá aj pre Egypt? Stiahnuť sa, zavrieť hranice a skončiť so zasahovaním a akoukoľvek pomocou, počkať kým nezvíťazí demokracia západného typu? Pri Zimbabwe to možno ide, ale pri Egypte a jeho strategickom význame nie.

Pre Európu je jednoducho ďaleko lepšie koexistovať so stabilnými a predvídateľnými krajinami na svojich hraniciach, než s nevypočitaľnými v princípe nepriateľskými krajinami, kde sa voči nám môže kedykoľvek zdvihnúť vlna nepriateľstva. Nakoniec aj to tzv. porušovanie demokracie zo strany armády, ktoré nemôžu mnohí európski politici prekúsnuť, realistickým politikom fakticky nevadí. Pragmatická politika je predsa základom možnosti dohôd a v politike vždy závisí hodnotenie „kladnosti“ strany v konflikte od nášho postoja a našich záujmov. Ako (vraj) povedal Roosevelt : „He may be a son of a bitch but he’s our son of a bitch.“ Potom môže byť pre amerických politikov al-Kajdá v Líbyii či Sýrii „our son of  bitch“ hoci vo svete či v Iraku je to náš úhlavný nepriateľ (a úplný zmätok dotvára prepojenie irackej a sýrskej al-Kajdy do jednej organizácie)

Realita v Egypte

Veľká časť národa v Egypte si dnes myslí, že islam je riešenie, preto vždy budú voliť tých, ktorí najlepšie prezentujú náboženskú stránku veci. To je práve rozdiel medzi západnými demokraciami a islamskými krajinami. Za 500rokov sa nám podarilo oddeliť svetské a náboženské, takže sa nemusíme zodpovedať náboženskej autorite. Pri islame to neplatí a možno nebude platiť nikdy ak bude mať ortodoxný islam veľkú váhu. Pre fundamentalistický islam bude vždy typické porušovanie osobných slobôd a preto liberál nikdy nemôže byť zástancom teokracie, ktorá je na absolútnej kontrole postavená.

Nová ústava v Egypte, ktorú pripravoval Mursí mala vychádzať zo šaríe a ukotvení náboženstva do ústavných noriem – opäť je to antiliberálny postoj, ktorý so slobodou nemá nič spoločne a liberáli v Egypte opustili jednací stôl práve kvôli nedemokratickým princípom presadzovania náboženstva do Ústavy.

Situácia je však ešte komplikovanejšia. Za desiatky rokov nehybnej Mubarakovej diktatúry sa musela zákonite ustanoviť rovnováha, spoločnosť sa prispôsobila status quo. Vyvinuli sa mechanizmy ako za tejto situácie prežiť a pre mnohých to bola príležitosť ako z nej ťažiť.

Armáda v Egypte nie je len mocenská sila podriadená politikom, je zároveň štandartná súčasť váh a protiváh mocenských štruktúr, tzn. je aktívnou súčasťou politiky. Nie je to demokratický model aký poznáme z Európy. Na to by žiaden západný politik hovoriaci o Egypte nemal zabúdať. Egypťanom to pripomínať netreba.

Druhá nesmierne podstatná vec je, že armáda v Egypte je veľkopodnikateľom. Vo výrobných komplexoch armády sa tvorí značná časť GDP Egypta a sú tu okrem brancov zamestnaní aj mnohí ľudia. Percentá neviem, zbežne som sa to pokúšal dohľadať, ale nepodarilo sa mi to. Rozhodne sa nebude armáda prizerať ak jej niekto siahne nie na moc, ale na peňaženku – to ju bolí podstatne viac… Viete si predstaviť čo by sa stalo na Slovensku ak by Jakabovič, či Široký so súčasnými podnikmi a majetkom boli generálmi Slovenskej armády a nejaká vláda by chcela obmedziť ich podniky? Asi by ich tiež cukalo použiť tanky na obranu „demokracie“
Zdroj :

http://www.jetotak.sk/svet/skutocne-priciny-junovej-revolucie-v-egypte
http://pustnaruza.blog.pravda.sk/2013/08/21/pravda-o-egypte-iv-cast/
http://jurajpolacek.blogspot.sk/2013/07/co-sa-ste-v-novinach-sme-nedocitali.html