Korupčná komédia socialistov za 245 miliónov eur ukazuje prstom na Úrad vlády.

Pred pár dňami som v blogu – „Kosenie lekváru na železnici za 245 miliónov eur“ kládol  otázky generálnemu riaditeľovi železníc, Štefanovi Hlinkovi.

Neočakával som odpoveď, pretože už som vedel informácie z iného prostredia verejných služieb financovaných tiež občanom. Z Úradu pre verejné obstarávanie.

Čakal som iba na jedno.

Či scenár komédie s TSS Grade a.s. , s ani nie tak záhadnými postavami takzvanej reštrukturalizácie firmy, naozaj  inštitúcie štátu vydajú.

Môžem povedať, že zmysel  pre humor úradníka Slovenskej republiky úmerne rastie s nárastom daňového zaťaženia občana, lebo ono zvyšuje pravdepodobnosť , že sa Vianoce môžu oslavovať na úradoch a inštitúciách štátu v roku častejšie.

Informácie z jesene minulého roku totiž hovorili, že „nový vlastník“ reštrukturalizovanej TSS nemá záujem o realizáciu modernizácie železničnej trate Zlatovce – Trenčianska Teplá iba o niekoľkomiliónový benefit z rozpočtu stavby,pretože nemá odbornú spôsobilosť. Ak k tomu prirátam ešte spoločníka, ktorému už padli dva mosty, žarty idú bokom.

Dnes, keď k už podpísanej zmluve medzi ŽSR a TSS Grade a.s. sa v družnom objatí priplichtilo aj rozhodnutie ÚVO možno povedať, že štátu nehrozí žiadna žaloba súperiacich strán najväčšieho tendra.

Iba sa vytvorili právne podmienky pre dohodu medzi účastníkmi. A je jedno, kto bude „víťazom“ v tendri, kde podvádzali všetci od bývalého ministra Fígeľa i od terajšieho ministra Počiatka, vrátane ÚVO, vrátane ŽSR, vrátane lobistov, ktorých bolo pomaly viac, ako poslucháčov posledného prejavu súdruha Jakeša v čase, kedy už zostal „jako kúl v plotě“.

Pýtate sa na škodu, ktorá vznikne ?

Potom sa pýtate správne, no so zlou pointou.

Tam, kde hry firiem s honosným názvom „Verejné obstarávanie“, tam kde sa pozornosť úradníkov štátu obracia k účastníkom tendra systémom presýpacích hodín, tam kde lobistom sa otvárajú dvere napriek tomu, že demižóny sa už „nenosia“ ako za komunistov, predsa žiadna škoda nevzniká. Bude iba odškodné za niekoľko desiatok miliónov eur. Napríklad, ako pri tunely Sitina.

Jej podobu, bruselskú či bratislavskú a aj výšku uhradí občan.

A to by som sa teda naozaj čudoval, keby sa našiel jeden odvážny, ktorý by prišiel s tvrdením, že škoda vznikla občanovi.

Občanovi predsa vzniká iba povinnosť.