KEĎ SaS 2.0 KONČÍ !

Richard Sulík v online rozhovore http://aktualne.atlas.sk/ako-chce-zachranit-sas-odpovie-predseda-richard-sulik/slovensko/politika/ hovoril o SaS 2.0. Po viac ako týždni od rozhovoru sa ukazuje, že jeho SaS 2.0 je nefunkčná aplikácia. Poďme sa teda bližšie pozrieť prečo. O liberáloch sa zvykne vravieť podobný vtip ako o právnikoch. Keď sa stretnú piati liberáli, dostanete od nich sedem názorov na to čo je liberalizmus.

 Liberáli ľudsko-právnej agendy.

Keď vznikala SaS, mala dve témy, ktorými mobilizovala liberálov ľudsko-právnej agendy.

Prvá téma boli životné partnerstvá osôb rovnakého pohlavia a druhá dekriminalizácia marihuany. Tieto dve témy jej priniesli významnú časť voličov, väčšinou prvovoličov. Zároveň početná skupina angažovaných gejov vo vnútri SaS naviazala na seba „teplú“ komunitu.

Po štyroch rokoch prišlo vytriezvenie u liberálov ľudsko-právnej agendy. SaS nedokázala presadiť nič, ani len zmenu Občianskeho zákonníka tak, aby si mohli gejovia a lesby riešiť tri kľúčové veci: dedenie, zdravotné informácie a uznávanie ich spolužitia v občiansko-právnych sporoch.

Dnes SaS liberálov ľudsko-právnej agendy už nemá. Tí majú bližšie k Monike Flašíkovej-Beňovej ako k SaS. O Oľge Pietruchovej, Hane Fábry, Romane Schlesinger, Michalovi Hvoreckom či Michalovi Havranovi ťažko hovoriť ako o sympatizantoch SaS. Michal Havran svoj postoj možno za všetkých liberálov ľudsko-právnej agendy vyjadril vo svojom blogu Dejinné lajničky liberalizmu (http://www.jetotak.sk/editorial/dejinne-lajnicky-liberalizmu).

 Libertariáni.

Libertariáni sú špecifickou komunitou liberálov. Vychádzajú z klasického liberalizmu a ich heslom je “menej štátu”. Opierajú sa pritom o rakúsku školu a názory F.A Hayeka, Murray Rothbarda, Miltona Friedmana, Davida Friedmana, klasikov ako Adam Smith, Frederic Bastiat a ďalších.

SaS prišla nedávno s návrhom povinných materských škôlok http://www.teraz.sk/slovensko/sas-povinna-materska-skola/44468-clanok.html.

Návrh vychádza zo zlého metodologického predpokladu a teda z viery, že poznáme správne riešenie rómskej problematiky a že takéto riešenie sa dá postaviť na vedeckom základe a jeho výsledky empiricky verifikovať. Je to mylný metodologicky predpoklad. Dôsledkom týchto metodológie je, že to vždy končí výsledkami pod plánom ako sociálni inžinieri dúfali.

Zhrniem to asi takto: „Chcem to teraz, chcem to všetko, chcem výherný plán a jackpot!!“

Podstatou tejto viery je budovanie nárokovej spoločnosti štátu verejného blahobytu.

Ani jedna schéma, ani jedno riešenie nevyšlo! Nikto nemá výherný plán na jackpot! Preto Edmund Burke písal v Úvahách o revolúcii vo Francúzsku, zdrvujúcu kritiku Francúzskej revolúcie, pretože to bola presne ta istá viera v štát a vo výherný plán s názvom La social contrakt J.J. Rousseaua, ktorá z revolúcie nakoniec urobila krvavý teror Jakobínov (dnes takéto snahy nazývame úchylné predstavy o demokracii F. GÁL). Politika SaS vo vzťahu k Rómom, či k povinným materským škôlkam, je opäť len silná dôvera, že poznáme výherný plán na jackpot.

Klasický liberál začína skepsou Davida Huma. Nedôverou v takéto riešenia a v hľadaní spravodlivosti ako férovosti, nie rovnakosti vo výsledkoch … Ako hovorieval ďalší veľký liberál a hlavne výborný novinár Frédéric Bastiat, to čo prijmeme týmto riešením je to čo bude okamžite vidieť. No to čo nebude vidieť, budú oveľa horšie dôsledky, ktoré takéto riešenie prinesie a ktoré ešte dnes nepoznáme…

Základná skepsa liberála vychádza z poznania, že nepoznáme v oblasti ľudského správanie konečné súčty preferencií. Našou povinnosťou je len chrániť a utvárať podmienky pre spontánny poriadok..

Štát nemá čo vychovávať, na to je rodina, komunita a prirodzené autority. Právo na výchovu zo strany štátu nie je žiadnym prirodzeným právom, ale len ďalším nárokom – pseudovýherným plánom.. Prečo západ umiera? Pre vieru v pseudovýherné plány. Autorom návrhu SaS doporučujem dve knihy: Patrick Buchanan Smrť Západu a Charles Murray Príliš mnoho dobra.

 Politika tej ktorej strany sa posudzuje podľa praktických krokov. Návrh SaS na povinné materské škôlky je ako z dielne nejakej socialistickej úderky. A aj preto dnes Libertariáni ako ďalšia významná skupina, ktorá volila SaS sa od strany odťahujú!

 Nová pravica vs. Stará pravica.

 O Novej pravici a jej ideových zdrojoch som písal vo svojom blogu Kto je na Slovensku nová pravica (https://www.blogovisko.sk/kto-je-na-slovensku-nova-pravica.html).

SaS mala šancu v apríli byť lídrom novej pravice. Mala na to dva legitimizačné zdroje. Prvým je jej nekorupčný pôvod a druhým hlasovanie o Eurovale. Apríl končí a SaS túto svoju historickú šancu nadobro pochovala. Vedenie SaS nie je schopné doteraz spraviť nič! Vyhlásenia Ľudovej platformy naďalej úspešne SaS marginalizujú a tá sa svojou hlúposťou a neschopnosťou k niečomu zásadne vyjadriť posúva do polohy, že za chvíľu si každý povie:” Koho vlastne zaujíma čo si myslí SaS”?

Ľudová platforma si z Richarda Sulíka urobila užitočného idiota a on nespraví nič lebo si myslí, že to je vôľa jeho voličov.

Utrápené jačanie SaS o voľbe predsedu NKÚ je už iba labuťou piesňou Richarda Sulíka a obvinenie z kolaborácie smerom k Ľudovej platforme, sa skôr podobá na urazené dupotanie decka, ktoré nedostalo svoju hračku. Situácia je totiž jasná: Aká kolaborácia? Koho zaujíma päť hlasov rozpadnutej strany? To totiž nie je relevantný partner na čokoľvek.

Jediný ku komu toto zásadne posolstvo nedošlo je Richard Sulík. Ľudová platforma len využila príležitosť, ktorá sa jej naskytla a urobila ťah strelcom. Odteraz SaS k ničomu nepotrebuje a jediný kto tomu nerozumie je Richard Sulík.

 Od 9.apríla mala SaS šancu tomuto všetkému predísť vyhlásením vlastnej opozičnej politiky. Samostatným postupom do krajských volieb BSK. Vlastným prezidentským kandidátom a dištancovaním sa od Ľudovej platformy. Neurobila to lebo to Richard Sulík nechcel. Myslí si totiž pravý opak. ĽP urobila presne to, čo neurobil Richard Sulík. Zmotala Sulíka na spoluprácu v BSK, potom ho ako užitočného idiota nechala sama na tlačovke. Na druhý deň vyhlásila jednostranne kandidatúru Pavla Freša na predsedu BSK a Sulíka už nepozvala k ničomu.

ĽP to zaklincovala svojim kandidátom na predsedu NKÚ.

Zhrnutie: všetko čo mohol urobiť Richard Sulík, jednoducho nespravil! ĽP si to spravila po svojom a urobila zo SaS irelevantnú stranu, ktorej názor nikoho nezaujíma (snáď len pár diskutérov na internete, ktorí žijú v sladkej ilúzii, že niečo ako “MY” vo vzťahu k SaS existuje).

SaS v apríli stratila aj voličov, ktorí chceli v nej vidieť Novú pravicu odlíšenú od Starej pravice, ktorú reprezentuje Ľudová platforma.

Keď sa stretne päť liberálov dajú vám dohromady sedem názorov na to čo je liberalizmus.

Väčšina liberálnych strán v Európe preto reprezentuje tzv. Guľášový liberalizmus a snažia sa o integráciu čo najviac liberálnych prúdov.

SaS dnes nespája už nikoho a Sulíkova SaS 2.0 sa po pár dňoch ukázala ako nefunkčná aplikácia.