Keď plače otec…
…prišiel do môjho života nečakane, nemal dôvod vytočiť moje číslo… až raz večer. Ani neviem, kde začať.
Muž a žena, rodičia a deti, rodina a spoločnosť… jednoduché, prirodzené, prírodou a Bohom dané. Tvoria spoločenstvo, aby dali základ novému životu, novému potomstvu, aby sa navzájom obdarili láskou. Lásku, vedomosti a skúsenosti odovzdávali ďalším generáciám. Taký je kolobeh života odveky.
Žili spolu takmer dvadsať rokov, spolu pod jednou strechou a predsa osobitne. Po rokoch prišli na to, že ich predstavy o manželstve sa rôznia, spoločné šťastie už nebolo spoločné, vyprchávala vášeň, chladli city a druhá polovička manželskej postele ostávala častejšie prázdna. Našla pohodlie v objatí vankúša za zavretými dverami druhej spálne. Sama so sebou, so svojimi myšlienkami, ktoré patrili inému. Sama so svojimi slzami, ktoré nemal kto osušiť. Sama počítala hviezdy na oblohe a sama sa dívala strešným oknom do sveta budúcnosti, ktoré chcela zavrieť, keď vyprevadí synov do života. Sama v tôni svojich myšlienok sledovala potajme muža, ktorému spoločnosť robila cigareta, myšlienky a tmavá noc v poryvoch vetra bičovala tvár a strapatila vlasy v záhrade. Sama. Sama s ním. Blízko seba boli deň čo deň, ďaleko od seba noc čo noc, celých desať rokov. S tým druhým.
Dni plynuli neuveriteľne rýchlo a s nimi roky. Život navonok v pohode pôsobiaceho manželského páru už dávno narušila iná osoba, ale aj… Nový potomok. Prišiel nečakane, vraj vysadila antikoncepčné tabletky, lebo jej nerobili dobre. Bol zmätený, nechápal. Márne sa spätne obzeral na tie dni, kedy mohlo dôjsť… nevypátral nič, jeho úvahy a pochybnosti vždy prevážili myšlienky na prácu, rozstavaný dom a diaľkové štúdium svojej manželky na vysokej škole. Tri extrémy vyžadovali denne celého človeka, muža aj ženu. Narodila sa pred Vianocami, milá, utešená dcéra. Po dvoch synoch dcéra, ku dvom veľkým capartom pribudlo slniečko. Dcérka sa vykotúľala spod matkinho srdca, ale v ňom aj naďalej ostávalo tajomstvo, o ktorom vedeli dvaja ľudia. Ona a on. Celé tehotenstvo pretrpela, čo keď sa bude dieťa podobať na otca, ktorého šíroko-ďaleko každý pozná. Vsadila na žolíka, dcéra bola celá starká. Láskou a pozornosťou denne obklopovaná Danka rástla ako z vody… a zrazu všetky extrémy boli preč. Mamička dokončila štúdium na vysokej škole, otec postavil dom… a v záhrade zasadil veľa stromov.
Občas sa smola prilepí na päty a najväčšiemu šťastlivcovi. Jedného dňa vyprevadila všetkých svojich za povinnosťami a doma ostala ona, kráľovná domu a tajomstva v ňom. Poupratovala byt, okrem televízneho prijímača spustila tradičnú muziku aj práčka a umývačka riadu a ona sa začala zvŕtať okolo sporáka. Popoludní dostala vytúženú návštevu, do príchodu dcérky ostávali ešte tri hodiny a do manželovho ešte celých päť. S druhou alternatívou nepočítala, manžel prišiel domov skôr a našiel ju inflagranti. Zrútil sa mu celý svet, prestal veriť v dobro a morálku a boli aj okamihy, kedy uvažoval o smrti. Sila jeho ducha mu však nedovolila smrti zobrať mu život. Plakal, modlil sa, prosil. Prosil Boha o pomoc i všetkých svätých. Medzitým sa niekoľko krát rozprával s manželkou, ktorá mala oči a srdce už pre druhého.
…vraj sa ho nikdy nevzdá, to mu oznámila. Poznáte to všetci, nikdy nie je tak zle, aby nebolo horšie a keďže je práca najlepším liekom na všetko, sústredil svoju pozornosť na ňu. Deň mu poskytoval plným priehrštím svoje hodnoty, noc všetky hodnoty a nádeje pochovávala. V retrospektíve skúmal všetky dni svojho života, pátral, bádal a zistil, že jeho dcéra nie je jeho. Pošepol mu to jeho vnútorný hlas… jamka na líčku pri úsmeve dcéry nikdy nepatrila do jeho rodiny. Vtedy to vedel.
Taký je Otec s veľkým O…, ktorý sa stará o „ich dcéru dcéru.“ Má ju rád, nevie si život predstaviť bez malej… hoci je manželka je rozhodnutá ukončiť vzťah rozvodom.
Len silný otec sa dokáže zdôveriť a požiadať o pomoc. To je skrátená verzia príbehu muža, otca, priateľa, ktorý sa celý život obetoval pre rodinu. Prišiel však deň a zrútil sa mu celý svet. V tom čase ma požiadal o pomoc. Na blogovisku ho uverejňujem s jeho dovolením po prečítaní výzvy o zriadenie literárnej rubriky. Doteraz sedem mužov potvrdilo, že sa im návrh literárnej rubriky páči, preto som vybrala príbeh o otcovi, ktorého dnes už osobne poznám. Sama som zvedavá, ako sa bude ich príbeh vyvíjať.
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!