Keď obchodným zástupcom môže byť hocikto….

Nežná revolúcia zatvorila brány závodných materských škôlok, podnikových rekreácií, výletov, kultúrnych podujatí, osláv žien, matiek. Zamávala vidieku a nasmerovala mladú generáciu do centier priemyslu. Kto chytil prvú vlnu, je dnes za vodou. Odišiel do priemyselne rozvinutého zahraničia. Dnes mi rozprávala jedna pani, že jej najstaršia dcéra žije štrnásť rokov v Taliansku, má dve deti, dobrého manžela a spokojnosť v duši. Mladší syn žije jedenásť rokov v Nemecku, je ešte slobodný, ale spokojný. Vraj vôbec neľutuje, že sa rozhodol odísť. Jeho kroky do Nemecka nasledovala aj najmladšia dcéra, v Berlíne si našla životného partnera, s ktorým žije deväť rokov, má jednu dcéru. Pani, niekoľko rokov staršia odo mňa vraj vďaka deťom pochodila kus sveta… hoci je na invalidnom dôchodku, diagnostikovali jej deväť diagnóz… ale šťastie a spokojnosť svojich detí a vnúčat jej dodávajú energiu a silu žiť.
Kto prvú vlnu nechytil, je svedkom toho, ako sa postupne, potichu už dvadsaťštyri rokov sa Slovensko tuneluje. Svet vidí všetko. Schopní, zahraniční investori sa chopili šance, ktorú im naši „kompetentní politici“ hodenou udicou umožnili. Návnada bola lákavá a sladká. Slovenská ekonomika chradne, to vidia všetci, ale v ich kompetenciách nie je stav zmeniť. Taká perlička. Bola som sa v pondelok pozrieť na predvolebný míting politickej strany Smer. Náš premiér pohladil ego všetkým prítomným výrokom „celý svet vníma Slovensko ako politicky, ekonomicky a sociálne prosperujúcu krajinu.“ No comment. A tiež nezabudol poďakovať ľuďom, že žijú z dôchodkov vo výške 290,– až 330,– €. Aj zato mu zatlieskali. V deň predvolebného mítingu u nás otvárala Penta nový výrobný podnik so sto pracovnými miestami. Bolo to ovácií!? On vidí len to, čo chce vidieť.
Vrátim sa k nadpisu príspevku. Nežná revolúcia a najmä vstup Slovenska do európskych štruktúr umožnili bankovému sektoru, aby ovládol naše city a peňaženky. Kým banky a sporiteľňa začali pracovníkov prepúšťať, nebankový sektor začal prijímať. A hocikoho. Nechcem uraziť žiadnu profesiu, pretože všetky boli donedávna žiadané a potrebné. Obchodným zástupcom sa v nebankovke môže stáť skutočne hocikto a za jedno popoludnie. Nečudo, nebankovkami sa to tu len tak hemží. V týždenníku regionálnych novín je vždy 15 – 20 inzerátov na rýchlu, bleskovú, bez ručiteľa, bez dokladov, bez poplatkov pôžičku a zároveň inzerátov núkajúcich prácu. Kto stratil prácu, vie, aké to je ťažké nájsť si minimálne takú, ako stratil. Niektorí berú, čo príde a že často je to jediná oblasť, ktorá berie záujemcov. Ako som povedala, stačí jedno popoludnie a stáva sa z vás obchodný zástupca nebankovky. Obchodný zástupca obchoduje ľudskými citmi a komoditou na nezaplatenie, „peniazmi“. Je to tak chúlostivá téma, ktorá si zasluhuje nie jednodňové školenie ale vzdelávanie a neustále doškoľovanie. Keďže to chýba a každý chce zarobiť, robí všetko preto, aby aj vlk bol sýty, aj ovca celá. Ale za akú cenu? Za lapenie občana do košiara. Diskrétnosť sa absolútne stráca, majetkové pomery sa „prispôsobujú“ vlkovi a ovečke, čo je podvod sám osebe. Vlk plní plán, ktorý nariadila dcérskej spoločnosti „zahraničná, materská“ spoločnosť, ovca je celá, lebo podvod skrýva, zakrýva a dojná krava dáva pravidelne mliečko v podobe závratných poplatkov. Nie som ďaleko od pravdy, ak poviem, že takmer každý dnes žije život na dlh, ale byť dojnou kravou po celý život sa nenesie ani v kravskom plemene. Byť dojnou kravou nie je závidenia hodné. Chce to riadnu guráž… mnohokrát sú to ľudia, ktorých do tejto pozície dostal jeden jediný nedoplatok za plyn, elektrinu alebo jednoducho len chceli pomôcť deťom. A už to ide. Presvedčivo vyzerajúci mladý muž či pani, len aby si prišli o týždeň pre svoju províziu, vysúkajú zo seba všetko, aby občana zahnali do košiara. Ak ho raz chytia, už ho nepustia. A tráva sa zelená a slnko svieti aj v zime. Obeťami sa neraz stávajú ľudia s veľmi nízkymi príjmami, síce garantovanými štátom v podobe dôchodku. Kladiem si však otázku, kde sa to v obchodnom zástupcovi berie taká dávka „chamtivosti“, „bezohľadnosti“ vydojiť kravu do špiku kosti. Kladiem si otázku, ako sa môže obchodný zástupca cítiť, ak zistí, že dotyčný klient má pôžičky v ďalších štyroch nebankovkách a každej musí dávať mliečko.
Uvažujem, aké by to bolo, keby sa zakázali inzeráty na predaj pôžičiek. Uvažujem o osvete pre potenciálnych zákazníkov nebankoviek. Uvažujem o iných formách realizácie sa v kritických obdobiach života, tak nepopulárnych formách sporenia. Stále som pri nebankovkách. Veľmi sa obávam vstúpiť do mútnych vôd exekútorských klieští, ktoré sú nekompromisné, možno neľudské. Kde sa však vzala nezodpovednosť obchodného zástupcu a občana v koryte, na ktorého sa pricucol.
Možno budete oponovať, „tak im treba načo si požičiavali“, možno poviete „sú to len malé ryby“. Židovská filozofia je však „po kvapkách a neustále.“ Možno poviete, že preháňam. Z rozprávania poznám prípad, kedy sa v deň dôchodku u jedného klienta stretli ako na potvoru traja obchodní zástupcovia troch nebankoviek. Je to normálne? Podľa mňa nie je.