Kapitalizmus, xenofóbia a rasizmus majú zelenú .

Keď sme všetci v roku 1989 štrngali kľúčmi na našich námestiach a chceli sme tak skoncovať so zlým socializmom, mali sme predstavy ako sa nám zmenia životy. Tie naše predstavy vychádzali z umelých predstáv bohatých ľudí na západe.
Akí sme boli len sprostí, pri najmenšom sme si mysleli, že okamžite všetci budeme žiť ako v západnom Nemecku. Nejak sme všetci zabudli, že aj na západe viac ako 90 % ľudí žijú na úrovni ako sme žili aj my, dokonca ešte horšej… V tej dobe sme nepoznali nezamestnanosť, exekútorov, nemať na plyn, elektrinu, či na lieky alebo lekára. Na západe tieto veci boli každodennou realitou, no my sme boli zaslepení vidinou bohatého západu a keďže väčšina z nás v tej dobe na západe nebola, naše predstavy dobrého života  vychádzali z filmov a reklám ktoré sme videli na rakúskej televíznej stanici ORF , alebo filmov, ktoré sa k nám dostali.

Rýchlo sme vytriezveli, že ? V 90tych rokoch sme spoznali nezamestnanosť, na rad prišli exekútori, mali sme hlboko do peňaženky, nemali na plyn, či lieky alebo lekára. Z nášho suseda ktorý chodil vysypávať smetie v teplákoch sa stal úspešný podnikateľ, privatizér  a boháč  z jedného dňa na druhý. Len my, čo sme nevedeli kradnúť / pardon podnikať / sme ostali na úradoch práce…

Ľudia o ktorých by ste si bicykel za socializmu neopreli, naraz rozhodovali o vašich životoch a vy ste sa len bezmocne prizerali. Ďalší, ktorí drali za socializmu lavice vo väzení sa okamžite stali hrdinovia, podnikatelia a významní politici a bývalí kšeftári zakladatelia mafie na Slovensku s požehnaním najvyšších politikov v našej krajine. Vidina eldoráda západu sa vytratila. Pracovali sme za minimálnu mzdu a boli sme a sme radi, že nám ostane na stravu…

23 rokov od pádu socializmu žijeme na hranici chudoby a viac ako štvrtina obyvateľstva pod hranicou chudoby… Máme tu západ tak si ho všetci užívame, pracujeme za 380 eur mesačne, odkladáme si na lieky a stravu. Zaplatíme poplatky a sme radi, že  máme kde hlavu skloniť. Zlodeji, podvodníci a kšeftári patria dnes k našej smotánke a my ich obdivne sledujeme na televíznych obrazovkách.

Sto najbohatších ľudí na svete zarobilo v roku 2012 cez 240 miliárd dolárov (180 miliárd eur). Tieto peniaze by stačili na to, aby ukončili extrémnu chudobu na celom svete štvornásobne. Informáciu prináša organizácia Oxfam.

„Zatiaľ čo 100 najbohatších ľudí sveta zarobilo vlani 240 miliárd dolárov (180 miliárd eur), ľudia žijúci v extrémnej chudobe museli prežiť z menej než 1,25 dolára (1 euro) na deň,“

Celý svet sa zmieta v chudobe a chorobe, ale predstava bohatého života nás neopustila. Kapitalizmus je len pre vyvolených a pre zvyšok sveta kapitalizmus znamená robiť sluhov tým, ktorí žijú život aký sme si predstavovali my v roku 1989 na našich námestiach…

Rasizmus, predsudky dostali zelenú. To, že sa nám zle žije a že sa zle žije aj vo svete musíme na niekoho zhodiť nie ? Tak to bolo od nepamäti človeka keď sa dobre žije, je všetko v poriadku ako náhle sa žije ťažko, vinníka si vždy ľudia nájdu. A tak v Európe silnie hlas xenofóbie, rasizmu a túžba sily voči tým koho Európa nemusí …

Klamaný sme ale stále, že život západu s chuťou kapitalizmu je najlepší na svete. Naše predstavy sú živené reklamami, filmami a pozlátkom bohatých a úspešných ľudí, veď kto by aspoň raz živote nechcel zažiť život bohatého a úspešného človeka…

Kapitalizmus má zelenú a tú zelenú mu dávame my, s našimi túžbami s ktorými živíme ale iných…..