Kam s Konevom?

Ide zjavne o relikt o kultov osobností a kult sovietskeho maršála a generála Koneva, za ktorým sa ťažko hľadá pietna spomienka na 140 tisíc padlých mladých sovietskych vojakov, ktorým velil pri oslobodzovaní Prahy.

https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2921648-plivnuti-do-tvare-obcanum-kteri-bojovali-proti-nacismu-rekl-rusky-ministr-pro-ct-ke
Diplomatická prestrelka sem-prestrelka tam (Kremeľ verzus Česko) a vyhrážky Moskvy sankciami proti Česku, je nemiestna.
Navyše, Konevova socha bola výsledkom arteficiálnej objednávky československého komunistického režimu, poplatného kremeľskému vládnemu byru (zaliečavá nadpráca), a na svoje, dnes zatiaľ neisté budúce miesto inštalovaná v máji 1980, a to v čase vrcholnej normalizácie, po invázii vojsk ZSSR a Varšavskej zmluvy do ČSSR, za účelom potlačenia Pražskej jari a „demokratizačných procesov v medziach zákona“, aspoň minimálne, v režimom povolených mantineloch akéhosi „socializmu s ľudskou tvárou“.

Konflikt nám pripomína konzekvencie Číny verzus Praha, zrušením plánovaných výjazdových koncertov českých hudobných telies, lebo Praha do vzájomnej zmluvy o spolupráci s Čínou odmietla zapracovať vážnu požiadavku na uznanie územnej celistvosti a nedeliteľnosti Číny aj s Tibetom.
Post stalinský režim ale pod velením Koneva potlačil aj maďarské proti kremeľské povstanie, ako oslobodzovací demokratizačný odboj, proti sovietskej totalite, v roku 1956.
Maršál Konev sa sčasti podieľal aj na velení vpádu vojsk na územie ČSSR v noci z 20. na 21. augusta 1968.
Priznajme si, že vo všetkých prípadoch sovietskej vojenskej cezhraničnej intervencie, sovietske vojská boli vždy velené, hnané, ruským stalinským, post stalinským, chruščovovským a brežnevovským režimom obmedzenej slobody, vo sférach budúceho sovietskeho povojnového geopolitického vplyvu; šlo o prevažne mladých vojakov.
Ak by bolo po vôli ruských vojakov, oslobodením územia ZSSR si splnili svoju vlasteneckú úlohu a radi by ostali doma so svojimi rodinami a uplatnili by dobrú zásadu: „Svoje si nedáme, cudzie nechceme.“
Stalin sa ale rozhodol hnať Nemcov až do Berlína; jednou ranou dve muchy; jeden výstrel dvaja mŕtvi (druhým bola „smrť“ Československa, oslobodeného od jednej totality a zásluhou najmä českých komunistov, upadnúcich do kómy druhej socialistickej totality, znova s obmedzenými právami a slobodami).
Od toho momentu to už nebol len „nevinný a dobromyseľný“ oslobodzovací front, ale dobyvačná vojna, s cieľom dostať pod svoj vplyv čo najviac dobytých území…
Maršál Konev a oslobodenie Československa sovietskou armádou bol danajský dar.
Za seba problém s osudom sochy Koneva nemám a pravdu povediac, ani ma to nevzrušuje.
Ide o otázku kultu a zásluh jednotlivých reálnych osôb, posmrtne pretavovaných do figurálnych artefaktov (Lenin, Stalin, Masaryk, Štefánik, Hácha, Ludvík Svoboda, Gottwald, Dubček, Husák, Biľak, a ďalší…).
Je úplne prirodzené, že od „novembrového prevratu“ (1989) nástupom tretieho režimu, dochádza k oprávnenej reflexii minulosti…
Nik ale nemôže poprieť a existenciu týchto persón s kladným či záporným nábojom; ani to, že na oslobodzovaní Prahy sa podieľala aj kontroverzná Vlasovova armáda (neriešim).
Je úplne prirodzené, že súčasní politickí a vojnoví historici majú v úmysle pietne zvýrazniť aj podiel americkej armády a západných spojencov na oslobodzovacom fronte Plzne a Prahy od Západu…
Potlačenie dominantných zásluh Sovietov nevidím ako  ich oslabenie ale cestu k pravde.
Socha Ivana Stepanoviča Koneva pôjde z pražských Dejvíc preč. Nevedno kam. Na nový pamätník osloboditeľom Česka a Prahy Dejvice, na mieste Konevovej sochy, bola, bude, vypísaná verejná súťaž…
Na pozadí urbanistického zámeru magistrátu pražskej časti Dejvice je aj údajný podnikateľský záujem o výstavbu podzemného parkoviska; či „unesie“ aj nový pamätník osloboditeľom, tiež „neriešim“.
Incident je medzi sezónnou udalosťou (na trase leto-jeseň), ktorú za chodu ostatných vecí, aj smerom k neprávom a neoprávnene „rozhorčenému“ Kremľu, lebo ide o českú a vec Praha 6 Dejvice, a vec Českej republiky, tamojšie ministerstvo zahraničia, prípadne vláda a prezident, zvládnu; a „zvládne to“ napokon aj Kremeľ; už i preto, že RF nerovná sa ZSSR.
Napokon, ak by bolo po mojom, nie som uctievač sôch a obrazov, ikonolatria a ikonoklastia sú mi úplne cudzie a vzdialené. Pripomínajú mi históriu v dobrom i zlom. A na tomto mieste varujem pred treťou totalitou, tiež na báze ideológie, tento raz liberalizmu, akejsi liberálnej demokracie so stále reálnejšou hrozbou liberálneho neo fašizmu (vláda bezbrehej slobody až do bezvedomia a smrti takzvanej liberálnej spoločnosti).
Vieme, čo je post liberálny kanibalizmus? Vláda sucha, hladu, luzy a pseudo ľudských práv. Proti sebe sa postavia ľudské práva a slobody proti ľudským právam a slobodám.
Ale všetko ste už videli vo filmoch.
Budú znova sochy a obrazy? A kulty „veľkých“ osobností? Bude sa prehodnocovať a meniť novodobá história, keď príde k dalšej budúcej zmene systému? Hmm…
Zatiaľ sa rozdávajú ocenenia a metále. Za…
Hmm…
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan