Kam kráča Slovensko

Je to už dvadsať rokov od rozdelenia česko-slovenského štátu.

Odkiaľ sme prišli? Čo sme dosiahli? Kam sme prišli a kam smerujeme? Kam by sme mali smerovať?

Toto sú otázky, na ktoré chce každý rozumný človek dostať odpoveď. Len sa odpovede ťažko hľadajú.

Priznám sa, že ja som v roku 1989 kľúčmi na námestí neštrngal. Vtedy mi to pripadalo zvláštne, no radoval som sa, lebo som v spoločnosti videl jednotu a spolupatričnosť. Bol to taký nežný prevrat. Potom sa zaviedli ekonomické „prevraty“ – kupónová privatizácia v niekoľkých vlnách. Bežný občan z nich nemal nič, ba i dodnes musí platiť za akési účty. Teda odtiaľ sme prišli.

Vtedy sa najlepšie zorientovali tí, ktorí sa vedeli ekonomicky obracať. Získali továrne za korunu, rýchlo ich predali a rýchlo zbohatli. Z nich sa vytvorila vrstva boháčov, ktorí vedeli čo kde kúpiť a potom predať. Tým sa napáchali veľké škody v priemysle i v kultúre.

Tá prvotná jednota a spolupatričnosť celej spoločnosti sa akosi vytratili. Rozdelením republiky vznikla slovenská vláda (vláda Vlada) a aj slovenský parlament. Teda toto sme dosiahli.

A tí naši poslanci získali nehorázne platy oproti bežným občanom. Mnohí majú dve či tri „zamestnania“ (poslanec NR, poslanec v regionálnom parlamente, primátor či starosta v obci). Okrem toho sú v rôznych dozorných radách významných spoločností. Ak tam nie sú oni, tak tam delegovali svojich príbuzných. A takto vzniká naša „socialistická“ oligarchia. Zdá sa, že aj tu platí Paretovo pravidlo: 20 percent občanov vlastní osemdesiat percent peňazí či výrobných prostriedkov. Teda sem sme prišli.

Toto je veľmi závažný problém našej spoločnosti, lebo v ich rukách sa sústreďuje všetka moc, ovplyvňujú politiku i smerovanie spoločnosti. Teda sem smerujeme.

Najväčšou chybou našej parlamentnej spoločnosti je, že poslanci nemajú svoje vlastné volebné obvody. Keby títo museli vykazovať voličom, čo dosiahli, voliči by ich už druhý krát nevolili. Preto je potrebné to zmeniť – vytvoriť volebné obvody, aby sa poslanec musel zodpovedať svojim voličom. Nie ako teraz. V parlamente sedia poslanci, ktorí nepredložili žiaden návrh, nezúčastnili sa ani jednej rozpravy v parlamente. O tom,  že poslanci na zasadnutiach parlamentu čítajú noviny, hrajú sa hry na notebookoch, prípadne pozerajú internetové stránky, a niektorí sa dokonca mnoho krát nezúčastnili zasadnutí parlamentu, ani nehovorím. Teda sem by sme mali smerovať.

Na záver vtip z éry socializmu. Čo je to recepcia? Naši predstavitelia si užívajú výdobytky pracujúcich.