K tretej referendovej otázke a nielen…

Spoločenská diskusia (áno-nie) osobitne k tretej otázke osciluje medzi názorom a presvedčením, či deti patria-nepatria štátu, patria-nepatria rodičom, vo vzťahu k povinnej-nepovinnej účasti na vyučovacom predmete sexuálna výchova (ktorý mimochodom ako samostatný predmet zatiaľ v definitívnej ucelenej podobe ešte neexistuje) a povinnom-nepovinnom podrobení sa Štátnemu programu vzdelávania a obsahom pripravovanej sexuálnej výchovy… v tme, hmle a babylonskom informačnom zmätku…
Mimo iné (vecné odbočenie) – kľúčové otázky medicínskej bioetiky sú, mimo iných, odkedy je ľudský plod človekom a problém umelého prerušenia tehotenstva. Od prijatia spermie vajíčkom a raných vývojových štádií plodu ide o prenatálny vývoj ľudskej bytosti.
K veci – pre zdravý bio a psycho-sociálny vývoj dieťaťa a mládeže je dôležité si uvedomiť, že človek od počatia v matkinom lone postupne získava vlastné vedomie, jeho procesuálnym rozjasňovaním. Nie pôrodom, nie v treťom, nie v druhom trimestri, ale, už od počatia a prvého trimestra nepretržite, kontinuálne.
Pôrodom a „privedením na svet“ do priameho postnatálneho kontaktu a komunikácie novorodenca s vonkajším svetom (mimo svet maternice) a najbližším okolím (matka ako stred vesmíru, rodičia…) sa stáva samostatnou (svojbytnou) jedinečnou, zvláštnou  a neopakovateľnou živou ľudskou entitou, majúcou svoju identitu, vlastné pohlavie a neskôr afirmatívny (sebapotvrdzujúci a seba uvedomujúci si) rod, s vlastnými detskými, neodňateľnými ľudskými právami, spočiatku rodičmi a štátom chránenou a regulovanou osobnou vôľou a „slobodou“.
Svoju identitu si dieťa dotvára v procese rastu, telesného a duševného (ontogenetického) vývoja, súbežne s procesom vzdelávania, výchovy a socializácie, nadobúdaním sociálnych a komunikačných zručností, dozrievania a dospievania – až k plným občianskym právam a slobodám dospelého muža, ženy, občana/občianky štátneho zriadenia a spoločenstva.
Tretia referendová otázka je kľúčovou otázkou aj pre pre ďalší osud Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv, nielen pre oblasť rodových rovností a rodu (gender) ako takého, ale, aj pre oblasť „genderológmi“ vytesňovaného práva na názor, presvedčenie a výhradu vo svedomí vo vzťahu k  sexuálnej výchove, eutanázii a umelému prerušeniu tehotenstva.
Záver a pravda (v súlade s ľudskoprávnymi dokumentmi a teóriou ľudských práv) – dieťa nie je majetkom rodiča ani štátu. Ľudské práva dieťaťa sú dezinterpretované a účelovo zahmlievané neomarxistickou ideológiou, a, cez gender mainstreaming (spolu s nebezpečnými trójskymi koňmi – predčasná sexualizácia a „rodové scitlivovanie“) vnášané do systému vzdelávania a výchovy vo vzťahu k tradičným hodnotám a vnímaniu rodiny, s plazivým socialengeneering, s požiadavkami na „rodovo korektný jazyk“ (zatiaľ najmenej 5 rodov) s príslušenstvom…
Odôvodnenie: Dieťa disponuje vlastnými základnými ľudskými a neodňateľnými právami a obmedzenými slobodami v jeho najlepšom záujme už od narodenia.
Svojprávnosť získava čiastočne získaním prvého občianskeho preukazu v 15. roku života a občianskou plnoletosťou (plnosť právnych úkonov) v 18. roku (právny poriadok SR).
Na dieťati pred nadobudnutím jeho plnoletosti nesmie páchať násilie rodič ani štát (škola).
Štát nesmie vo vzdelávaní na deťoch ani rodičoch páchať násilie žiadnou ideológiou ani náboženstvom, skrývajúc sa za tie hoc aj „najlepšie“ a „najhumánnejšie“ úmysly…
Ak škola umožní slobodný výber v povinnej alternatíve etika/náboženstvo – prečo má byť sexuálna výchova povinná s prvkami ideológie, veriacimi neakceptovateľnej?
Rodič má neodňateľné právo na výhradu vo svedomí a dobre informovaný súhlas vo veci obsahov vzdelávania vyučovacieho predmetu sexuálna výchova, a spolu so svojím dieťaťom majú právo na slobodné rozhodnutie vždy, ak rodič alebo dieťa narazia na prvok, ktorý je v rozpore s názorom a presvedčením (výhradou vo svedomí). Tak kážu, prikazujú a umožňujú základné ľudské práva a slobody a ľudsko-právne dokumenty. Výhradu vo svedomí v medicínskej praxi alebo vo vzťahu k ozbrojenému, neozbrojenému násiliu, zdraviu a životu, alebo, tam, kde je výhrada vo svedomí namieste… Vzhľadom na názor a presvedčenie slobodného a plnoprávneho občana je štát právo na výhradu vo svedomí povinný akceptovať a primerane upraviť zákonom. Naopak, pokúša sa ju zo „stratégie“ vypustiť… a uľahčiť prípravu na nástup nového svetového poriadka…
Od vládneho Smeru sa „očakáva“ stanovisko a odporúčania k referendu. Ten koná. Slovenská vláda kontroverznú stratégiu stiahla zo svojho rokovania. Bez priamych odporúčaní (účasť-neúčasť, áno-nie) vyslala občanom dobre čitateľný a zrozumiteľný signál.
Vyčká na výsledok referenda.

P.S. Bude „moderná a pokroková sexuálna výchova“ trebárs propagovať a preferovať antikoncepčnú ochranu pred nežiaducim a priskorým tehotenstvom, alebo – zdržanlivosť a zodpovedné, plánované rodičovstvo? Je slobodný sex a orgazmus nadradený zodpovednému sexu a rovnako zodpovednému, plánovanému tehotenstvu a rodičovstvu?
Všetko so všetkým súvisí – sex a antikoncepčný biznis u žien, deravé kondomy pre mužov, a následne – interrupčný biznis…
Ak chcete trebárs toto – referendum prosto odignorujte.

http://www.mojevideo.sk/video/1ec90/sokujuce_svedectvo_o_prepojeni_predcasnej_sexualnej_vychov.html

Ilustračne aj: