K tlačovému zákonu a právu na opravu

Zákon z 9. apríla 2008 o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve upravuje  práva a povinnosti vydavateľa periodickej tlače a práva a povinnosti tlačovej agentúry pri získavaní a šírení informácií, práva a povinnosti osôb pri uplatňovaní práva na opravu, práva na odpoveď a práva na dodatočné oznámenie v periodickej tlači a práva a povinnosti osôb pri uplatňovaní práva na opravu, práva na odpoveď a práva na dodatočné oznámenie v agentúrnom spravodajstve, evidovanie periodickej tlače, ukladanie sankcií za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

Súvisiaca legislatíva:
Tlačový zákon: http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/tlacovy-zakon/
Zákon o periodickej tlači: https://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-167/2008
Osobitným prípadom verejného práva na slobodný prístup občanov k informáciám zakladá zákon o slobodnom prístupe k informáciám: https://www.minv.sk/?zakon-o-slobodnom-pristupe-k-informaciam
Osoby a subjekty aktívne činné vo verejnom priestore delíme na osoby aktívne činné
a/ vo verejnej politike,
b/ vo verejnom mediálnom priestore,
c/ v oboch oblastiach.
Tlačový zákon pozná pojem periodická tlač, tlačené médiá (nosiče informácií) ale nepozná (chyba) digitálne médium, digitálny priestor (web).
Pre oba priestory platí
a/ sloboda slova, tlače a práva na šírenie informácií (tlačou a digitálnou cestou),
b/ právo občanov na informácie (tlač, digitálna cesta).
Každá ľudská bytosť, ľudská osoba, je nositeľom a subjektom neodňateľných, neodcudziteľných a nezameniteľných základných ľudských občianskych, politických, náboženských a ostatných práv a práv, ktoré upravuje Ústava SR a zákon.
Vo veciach prebieha komunikácia na úrovniach
a/ tlač (print, papier) od zdroja, vysielateľa, emitenta, média, nosiča k príjemcovi čitatelia, recipienti),
b/ elektronické (digitálne) médium, nosič, web, server, detto.
Pomer na osi tlač (tradičný print, papierová tlač) sa stále viac mení v skóre elektronických digitálnych médií, nosičov, vysielateľov.
Textová podoba tlačenej novinovej správy, článku, komentára (…) býva viac či menej iná, a líši sa v celku aj v jednotlivostiach jej obsahu od jej elektronickej podoby, vysielanej elektronickým, digitálnym médiom, nosičom, kde je do správy možné vstupovať jej editorom, vydavateľom (možnosť úpravy, opravy, doplnkov), na čo elektronické médiá aj upozorňujú.
V prípade novinovej správy, ktorej základom je udalosť, čas, miesto, ide o prototext (prvotný text), spravidla v opore o agentúrne spravodajstvo (TASR, SITA). Metatextom (textom o texte) sa stáva vtedy, ak do nej textový editor (Denník N, SME, Kuciakove Aktuality) pretaví svoje videnie jadra správy, „zašpiní“ a znehodnotí ju svojím názorom, čím zotrie rozdiel medzi formátmi správy, komentára, glosy, fejtónu…
…a z novinovej správy sa stane „instantný návod na jej použitie“ čím sa tzv. „slobodné a nezávislé“ informačné médium stane nástrojom manipulácie verejnosti uzurpáciou svojej pravdy ako jedinej a správnej pravdy.
A tu sa rovnako môžeme baviť o konflikte mainstreamu verzus „alternatíva“.
A tam kdesi vznikol aj pojem „alternatívna pravda“. O denníku Pravda sa traduje, že „Pravda pravdu nehľadá, Pravda ju pozná“. Mám ju ale v porovnaní s denníkmi „liberálneho mainstreamu“ za objektívnejšiu, až na komentáre a názory interných a externých redakčných komentátorov a glosátorov…
Príjemca (recipient, čitateľ, odoberateľ) printovej stánkovej tlače, prichádza o „slasti a strasti“ overovania informácií kontrolou a porovnávaním viacerých zdrojov danej informácie.
Pozor! Abonenti papierových novín sú manipulovaní periodickou tlačou. A tu má tlač významné skóre pred elektronickými médiami v digitálnom priestore webu, a na tlač majú prostriedky len tie médiá, dnes už všetky v súkromnom vlastníctve finančnej oligarchie (porovnaj Slovensko s Českom). Novinári sú ich zamestnancami a zväčša nielen že živia svoje rodiny, ale splácajú aj (doživotné) hypotéky. Tak, aj to by sme (SME, Denník N) mali…
Otázka: Je nad oddanosťou pravde a objektivite týchto médií láska a oddanosť k pravde nad oddanosťou k majiteľovi, vlastníkom, zamestnávateľom..? Hmm…
…
Úplne v pohode dávam za pravdu nedeľnému hosťovi Miroslavovi Čížovi (Smer) vo veci jeho vyhlásení v závere relácie O päť minút 12 (24.2.) približne od času relácie 1,01,30):
https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036/180267
Hypotéza: Každá ľudská osoba je súčasťou občianskeho a politického priestoru, či chce-nechce, či volí alebo nevolí alebo je pasívnou mlčiacou väčšinou, a znáša „zdravotné“ následky aj politického smogu tiež prostredníctvom „apolitických“ ale veselo politikárčiacich médií a cez ne aj „ich politických strán a politikov“ zahraničím financovaného tretieho „neziskového“ sektora…
Najmä denníky N a SME (…) sú opozičné politické strany „siedmej veľmoci“ a piatej kolóny údajnej nikým nedefinovanej „liberálnej demokracie“ tzv. „lepšolidí“ (zemanovský pojem) českej a bratislavskej liberastickej kaviarne slovenských liberastov. Súmrak liberastie zmienil Miroslav Číž v relácii O päť minút 12 (nedeľa 24.2.)…
…
Právo na opravu a odpoveď je aj právo diskutujúcich pod článkami na webe.
Otázka anonymity diskusií je iná parketa a k nej: Právo na tajnú voľbu zakladá ústava, v časti slobodné a demokratické voľby, pričom anonymné diskusie nie sú voľby a nemajú oporu o nič, tobôž ani s právom na ochranu osobných údajov.
Čl. 19 Ústavy Slovenskej Republiky:
(1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
(2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
(3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
Dikcia ústavy v ničom nezmieňuje výnimku a vyňatie politikov z ich práva, ktoré zmieňuje návrh Smeru novely zákona na obnovu práva na odpoveď…
Ústava platí pre všetkých občanov Slovenska, s poukazom nielen ale práve (!) aj na tvrdenia „liberálnych demokratov“ že: „Všetci ľudia sú si rovní v právach“ a odkazom ľudsko-právnu zásadu rovnakého zaobchádzania.
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/Poznámka: Vláda Ivety Radičovej v rozpore s ústavou, Listinou základných práv a slobôd, hmotným jadrom a dikciou Ústavy SR toto právo pre politikov zrušila.
Všetci občania majú právo na ochranu osobnosti, integrity a cti vo verejnom priestore. Zakladá ho ústava, občiansky zákonník (civilné občianske právo) a trestný zákon (trestné právo) zákon o prečinoch, prípadne priestupkové občianske právo:
https://www.pravnenoviny.sk/aky-je-rozdiel-medzi-priestupkom-a-precinom
Je úplne jedno, koľko stovák novinárov podpíše vyhlásenie a petíciu oproti posilneniu práva na odpoveď…
Lož: Verejný politik musí zniesť viac kritiky než bežný občan. Nie, nemusí, ak nie je riadne podložená riadne overenými a potvrdenými faktami. Politik je vždy a zároveň aj bežný občan, jeho vstupom do politiky ostáva občanom, a neboli mu obmedzené ľudské a občianske práva, až do času, pokým nebude prípadne riadne odsúdený riadnym súdom, ak sa dopustil protiprávneho skutku prečinu alebo zločinu. Má právo domáhať sa svojich práv aj vo veciach občianskeho priestupkového práva.
Pravda: Politik je povinný zodpovedať sa svojim voličom, správať sa a konať transparentne, je povinný zverejniť svoje príjmy pred a po vstupe do politiky, a dokladovať ich nárast a zákonnosť priebežne po celú dobu výkonu činnosti politika aj po jej ukončení… (a odovzdať občanom „čistý stôl“).
…
Politikárčenie médií (tiež Číž a súhlasím) prerástlo aj do prevzatia role súdnej moci: Médiá sa stavajú dom role OČTK a „suplujú“ prácu prokuratúry a súdov: Svoje „obete“ obvinia, obžalujú a odsúdia.
…
K právu na opravu, ospravedlnenie a oznámenie patrí aj občianske právo na odpoveď pre občanov aj politikov vo verejnom mediálnom priestore každého druhu. A toľko krát, koľko krát to bude potrebné.
Touto cestou je možné prinútiť dotknuté médiá písať len overenú pravdu, svoje podozrenia opierať o overené zdroje a pozor (!): Utajené zdroje sú nedôveryhodné zdroje, nosiče démonizácie a konšpirácií o dotknutých subjektoch! Médiá sú povinné dbať na prezumpciu neviny „obetí“ svojej hoc investigatívnej novinárčiny a dodržiavať vlastný etický kódex žurnalistiky…
Právo na ochranu a utajenie svojich informačných zdrojov a konanie v takzvanom verejnom záujme sú verejné médiá povinné posudzovať citlivo, s prihliadnutím k právu dotknutých osôb; hoc aj podľa zásady prezumpcie neviny a dubio pro reo, ktoré platia nielen v trestnom súdnom práve procesnom, ale aj vo veciach základných ľudských a občianskych práv…
…
Ak sa OČTK (prokuratúra a policajný zbor) dozvedia o podozrení z protiprávnej činnosti osôb, subjektov tejto činnosti nielen na priamy podnet ale aj z médií, sú povinné aj bez podnetu tieto podozrenia preveriť a konať, prípadne riadne ich odstíhať a odovzdať súdnej moci!
Médiá sú povinné vo verejnom záujme odtajniť svoje informačné zdroje a tak OČTK uľahčiť ich prácu.
Zároveň je treba stíhať úniky informácií zo spisov (prokuratúra, policajný zbor, prokurátori, policajti) a úniky zosobniť aj médiám a ich novinárom. Vo verejnom záujme zdarného stíhania osôb a ich proti právnych skutkov (prečinov, zločinov).
Za únikom informácií z prostredia prokuratúry a policajného zboru je vždy ľudský faktor, zo strany policajtov a prokurátorov nadržiavanie páchateľom, a na strane médií a ich novinárov bulvárny aspekt ich činnosti (vedieť a zverejniť ako prví/vé). Ale to nie je vo verejnom záujme, ale proti nemu.
…
Konštatujem, že iniciatívy novinárskej obce, vyhlásenie, výzva a petícia proti obnove a posilneniu práva na opravu všeobecne a aj pre politikov, sú zjavne protiústavné.
Pekne pozdravujem. 🙂
Juraj Režo alias notorickyobcan

Poznámka k „slobodným, nezávislým a ešte aj liberálnym médiám trocha „od veci“ ale k veci:
Liberasti propagujú liberálnu demokraciu, ale od atentátu na Charlie Hebdo a popravy novinárov karikaturistov islamu (12 mŕtvych a 10 zranených „liberálov“) na adresu politického islamu a islamizmu „pre istotu“ ani neceknú. Táto kritika je v karikatúre „liberálov“ všeobecne a celoplošne takmer „mŕtva“ tiež „pre istotu“.
Islamisti nepoznajú právo na ospravedlnenie opravu tak, ako ju pozná súčasná „moderná“ Európa. Naše tlačové zákony nečítajú. O integráciu nemajú záujem. Tobôž do „jadra“ EÚ…
Za seba: Nebol som a nie som Charie Hebdo.