K spojeným oslavám vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov

Česko aj Slovensko si 28. októbra v spojených oslavách pripomínajú sté výročie vzniku spoločného štátu po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918.
Dedičstvo masarykovského čechoslovakizmu a paternalizmu, ktorý mal slovenský národ za svojho mladšieho brata a jeho jazyk za české nárečie, a nepohoda slovenského nekomfortu, daného nevyváženosťou ekonomík a dominanciou Česka vo vtedajšej federácii, ale aj nomen omen vo svete, lebo značka made in „čeko“ dokonca až zámena Slovinska so Slovenskom, boli dobrými dôvodmi spoločnej pokojnej dohody o rozdelení Československa k 31. decembru 1992.

Malá retrospektíva, alebo čo všetko prechádzalo zavŕšeniu samo určovacieho práva a viedlo k pokračovaniu seba identifikácie dvoch autochtónnych národov od spoločného štátu až k konečnému rozdeleniu celku dvoch národných štátov, ako osobitných a svojbytných štátotvorných prvkov, na dva relatívne nezávislé, slobodné, samostatné, suverénne a zvrchované národno-štátne republikánske celky:
Pittsburská dohoda (30. máj 1918)
Predstavitelia slovenských a českých organizácií v USA, Slovenskej Ligy, Českého Národného združenia a Zväzu českých katolíkov, prerokovali za prítomnosti predsedu Česko-slovenskej Národnej Rady, profesora Masaryka, slovenského Štefánika, o česko-slovenskej otázke a o našich programových prejavoch a uzniesli sa nasledovne:
Schvaľujeme politický program usilujúci sa o Spojenie Čechov a Slovákov v samostatnom štáte z českých krajín a Slovenska.
Slovensko bude mať svoju vlastnú administratívu, svoj snem a svoje súdy.
Slovenčina bude úradným jazykom v škole, v úrade a vo verejnom živote.
Česko-slovenský štát bude republikou. Jeho konštitúcia bude demokratická.
Organizácia spolupráce Čechov a Slovákov v Spojených štátoch bude podľa potreby a meniacej sa situácie, pri spoločnom dorozumení, prehĺbená a upravená.
Podrobné ustanovenia o zariadení česko-slovenského štátu ponechávajú sa oslobodeným Čechom a Slovákom a ich právoplatným predstaviteľom.

Washingtonská deklarácia (18. októbra 1918) vyhlásila zvrchovanú a nezávislú Československú republiku. Dokument vytvoril Tomáš Garrigue Masaryk a jeho spolupracovníci v Spojených štátoch, hoc ako miesto vydania sa uvádza Paríž (sídlo československej dočasnej vlády):
https://cs.wikisource.org/wiki/Prohl%C3%A1%C5%A1en%C3%AD_nez%C3%A1vislosti_%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho_n%C3%A1roda_jeho_prozat%C3%ADmn%C3%AD_vl%C3%A1dou_%C4%8Deskoslovenskou
Martinská deklarácia (30. októbra 1918)
Zástupcovia všetkých slovenských politických strán, na zhromaždení dňa 30. októbra 1918 v Turčianskom Svatom Martine a organizovaní v národnú radu slovenskej vetvy jednotného československého národa, trvajú na princípe samo určovacieho práva národov prijatej celým svetom.
Národná Rada vyhlasuje, že v mene česko-slovenského národa, bývajúceho v hraniciach Uhorska, je jedine ona poverená hovoriť a konať.
Nie je na to oprávnená uhorská vláda, ktorá za celé desaťročie nepoznala vážnejšej úlohy, ako potláčať všetko, čo je slovenské, nepostavila a nedovolila nášmu národu ani jedinú školu, nedovolila, aby sa slovenskí ľudia dostali do verejnej správy a úradu, a majetok nášho slovenského ľudu ničila a vykorisťovala svojou stredovekou feudálnou sústavou a politikou.
Uhorská vláda nie je oprávnená hovoriť prostredníctvom oklieštených zastupiteľských zborov a v rámci zúženého volebného práva v mene slovenského ľudu a konať za slovenský ľud, a na čisto slovenských výboroch neumožniť slovenský jazyk.
V mene slovenského národa na slovenskom území je oprávnená a v slovenskom jazyku hovoriť len Slovenská národná rada.
Národná Rada česko-slovenského národa v Uhorsku osvedčuje:
1. Slovenský národ je súčasť jazykovo- kultúrno-historicky jednotného česko-slovenského národa. Na všetkých kultúrnych bojoch, ktoré viedol český národ a ktoré ho urobili známym na celom svete, mala účasť aj jeho slovenská vetva.
2. Pre tento česko-slovenský národ žiadame i my neobmedzené samo určovacie právo na základe úplnej nezávislosti. Na základe tejto zásady prejavujeme svoj súhlas s novo utvoreným medzinárodným právnym postavením, ktoré dňa 18. októbra 1918 formuloval predseda Wilson a dňa 27. októbra 1918 uznal aj rakúsko-uhorský minister zahraničia.
3. Žiadame okamžité uzavretie pokoja a síce na všeľudských kresťanských zásadách, aby ten pokoj bol taký, že by medzinárodno-právnymi zárukami znemožňoval ďalšie zbrojenie a vojnu.
Sme presvedčení, že náš snaživý a nadaný slovenský národ, ktorý vzdor neslýchanému útlaku dospel na taký stupeň národnej kultúry, nebude vylúčený z požehnania pokoja a zo spolku národov, ale aj jemu bude dopriate, aby sa podľa svojho rázu mohol vyvíjať a podľa svojich síl a schopností prispievať k všeobecnému pokroku človečenstva.
Zo zasadnutia Slovenskej Národnej Rady V Turčianskom Sv. Martine, 30. októbra 1918.
Karol A. Medvecký, v.r., tajomník Slovenskej Národnej Rady. Matúš Dula, v.r., Predseda Slovenskej Národnej Rady

Dve temné obdobia Čechov a Slovákov, z čias hnedej nacistickej a červenej komunistickej, dvoch spoločne zažitých a poučných totalít po sebe, a naše dočasné rozdelenie zmieňovať nechcem a nebudem, obe prežité historické obdobia našej spoločnej štátnosti ale posilňujú moju radosť so spoločného spájania…
Retrospektívne si dnes od roku 1918 po súčasnosť v hlavách a spomienkach „prejdite“ Masaryka, Beneša, protektorátneho prezidenta Háchu, slovenského Tisu, komunistického Gottwalda, socialistického Novotného a Husáka, protagonistu post novembrovbej nepolitickej politiky Havla, po rozdelení Československa českého Klausa, dnes Zemana a paralelne s nimi slovenských Kováča, Schustera, Gašparoviča, dnes Kisku…
…vyhodnoťte si ich v českom aj slovenskom národnom kontexte a trebárs aj v kontexte projektu Najväčší Slovák:
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/489070-relaciu-rtvs-o-najvacsom-slovakovi-sprevadza-tisov-tien/
https://www.osobnosti.sk/
Skôr, ako naloží „náš“ prezident Andrej Kiska so spoločnými oslavami storočnice vzniku samostatného Československa, proporčne viac sledujem prípravu pestrých a bohatých podujatí dňa 28. októbra v Česku, aby som na pozadí vždy silnej českej štátnosti, ktorá bola kľúčovou oporou aj vzniku štátnosti slovenskej, Pittsburskej dohody, Washingtonskej dohody a Martinskej deklarácie, a dnes preambuly Ústavy SR, lepšie porozumel procesom, vedúcim k vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov a ich trvalým a pevným vzájomným väzbám po rozdelení…
A zaujímajú ma aj zvláštnosti osobností „našich“ prezidentov Československa a Slovenska:
Prezidenti a prezidentky všetkých ľudí…
Chcieť je jedna vec, byť druhá. V dejinách ani v súčasnosti takých prezidentov a prezidentky, tobôž aj nemecká kancelárka, ani nepoznám. Sklamaní sú tí, čo pozvánky na Hrad nedostali, Zeman im neumožnil odmietnuť pozvanie. Ofrflú tí, čo dostali a odmietnu, aj tí, čo pozvaní neboli. Simply clever, Occamova britva. A je pokoj.

https://zpravy.aktualne.cz/domaci/kritici-zemana-pozvanku-na-oslavu-28-rijna-nedostali-je-to-m/r~9074126ad6a411e8acf3ac1f6b220ee8/
Dôvodom spravidla diferencovanej lásky-nelásky tam či tam, k Trumpovi, Putinovi, Macronovi, Steinmaierovi, Zemanovi alebo Kiskovi nie je najmä to, že nie sú dôsledne apolitickí a nadstranícki, ale v tom lepšom prípade, samostatne aktívne a kriticky mysliace individuality, čo sa o slovenskom prezidentovi dá pripustiť najmenej…
…a zaraďte si ich do kontextu národno-štátnych záujmov a príbehu Európskej únie a vzťahov k svetovým mocnostiam…
Prezident Andrej Kiska je mentálne a vo svojich výstupoch nesvojprávny, snáď najviac sa opiera o svoj zbor „poradcov“ prepojený cez americkú ambasádu a ňou podporovaný mimovládny sektor na USA, ich USAID a cez ten okľukou na prostredie a zaliečavosť voči deep state Západu a Bruselu („jadro“) dávajúc tak Slovensko „na predaj“…
Myslím si, že národno-štátny proces seba identifikácie Slovenska návratom k sebe a svojej dedičnej slovenskej a slovanskej postati, po rozdelení s českým bratským národom neskončil, naopak, čakajú nás ďalšie peripetie a skúšky…
Zlé jazyky tvrdia, že Slovensko si vždy zvolilo to najhoršie, čo malo v ponuke, a lepšiu ponuku si nevytvorilo…
Je, bude-nebude to pravda aj v nastávajúcom volebnom období od komunálok k prezidentským, euro voľbám a parlamentným voľbám 2020?
A čo takto spojená národná koalícia národnej konferencie Slovenska, s pronárodnými silami? Alebo chcete „piesočkáriť“?
Toto je čo (Danko a jeho návrh definície podliezajúci sionistom ako dlh jeho izraelskému priateľovi Edelsteinovi?):
http://poleblog.sk/obcania-izraela-proti-prijatiu-definicie-antisemitizmu-od-aliancie-ihra-narodnou-radou-sr/?fbclid=IwAR13rC1fpCcCn_FRhJQ4lDU2sJDBgsBtmmVCzjj7KiICd3fJJoW-z8Ct6dk
https://www.jewishvoiceforlabour.org.uk/blog/a-briefing-document-on-the-ihra-definition-of-antisemitism/
A čo takto radšej Martinská deklarácia 2?
Že si v médiách ani nepípnete? Lebo „slobodný, liberálny, nezávislý, liberálno-demokratický, progresívny“ a ja neviem, ešte aký, ešte aj „verejnoprávny“ vám to nedovolí? Dokedy ešte chcete len „mrnčať“?
Tak ich riešte. A bite ich po hlavách práve (!) „ich“ právom na slobodu slova, tlače, názoru a presvedčenia. A otázkou, či ich „žurnalistická nadpráca“ je v súlade s účelom ich registrácie a tlačovým zákonom! V mene akej ústavy a zákona volajú po cenzúre a zákazoch, čo majú mať osvetové, kultúrne zariadenia a slovenské knižnice vo svojej ponuke a s kým majú-nemajú viesť besedy?
To budú ešte aj nadnárodné korporátno-fašistické globálne obchodné reťazce určovať, čo a ktorú tlač máme-nemáme my, doma, na Slovensku kupovať a čítať?!!!
Porušujú medzinárodné ľudsko-právne dokumenty a dohovory, ústavu a zákon. A útočia na preambulu Ústavy SR a cez ňu na ľudsko-právne jadro ústavy!
Už ste mali byť, ktorí viete, rozumiete, o čom tu „točím“ na „ulici“. Hnutie „Za slušné Slovensko“ melie za cudzie. Robte to za „svoje“.
A ako ste „vybavili“ tri hokejky namiesto štátneho znaku „ambiciózneho“ slovenského národného hokejového tímu? Nehralo by sa nám lepšie s tromi barlami? Vám vôbec nedošlo, že to je frontálny útok na slovenskú identitu a štátnosť, ešte aj cez národnú športovú reprezentáciu??? Poznámka – toto je prípustné pre tvorbu emblémov v prostredí okresných reprezentácií, nižších úrovní, ale nie v prípade národných reprezentačných tímov!
A čo ste ešte „vybavili“? Nepodarilo sa vám zvrhnúť vládu? A koho by ste namiesto nej? Hmm..?
Potrebujete zmenu? Už vám je dlho? Len nech je zmena? A akú zmenu ste si pripravili? A čo vás ešte zaujíma? Máte málo bulvárnych a atraktívnych politických tém a káuz? A stále je málo závisti, zloby a nenávisti? Chýba vzrúšo? Krv? Až kde bude mať koniec? A kedy sa to, po čom svojou pasivitou a nečinnosťou voláte, dotkne aj Slovenska? A kde máte a nechali ste to svoje „milované“ Slovensko, o ktorom tak zanietene a oduševnene tárate?
Pokým budete vysedávať na svojom milovanom fejzbúčiku, a vzájomne si zdieľať atraktívne článočky a senzácie, a pri nich si robiť svoje hodinky hnevu, s pamäťou tri dni aj s cestou, systém matrixu, ktorý vám „podhodil“ váš fejzbúčik, bude spokojnučký, lebo vás má pod svojou stálou kontrolou…
Nič nevybavíte a nikam sa neposuniete. A budete voliť, čo vám zo systému matrixu „zhora“ podsunú, dobre a spoľahlivo ošetrené predvolebnými prieskumami verejnej mienky, samozrejme cez ich médiá, ktoré chodia aj za vašimi deťmi na školy.
A nik za to neponesie osobnú zodpovednosť, len vy.
Pekne pozdravujem. 🙂
Juraj Režo alias notorickyobcan