K slovenskému interrupčnému zákonu

Federálny súd USA účinnosť zákona predbežným opatrením zablokoval. Najvyšší súd, ktorý plní rolu ústavného súdu USA bude zrejme otvárať precedens rozhodnutia kauzy Roeová versus Wade z roku 1973, ktoré interrupcie v USA de facto legalizovalo.

https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/guverner-v-missouri-podepsal-prisny-protipotratovy-zakon/r~c30bdf1a7e4b11e9ab10ac1f6b220ee8/
Na transparentoch protestujúcich sa podpísali americkí neomarxisti a ich „nová progresívna ľavica“. Podobnosť s ideológiou a pripravovanými politikami slovenského Progresívneho Slovenska s príslušenstvom, nie je náhodná; tie ľudsko-právne negramotné najmä ženy netušia, že sú masívne manipulovanými poslušnými ovcami „pro choice“ (moja voľba) čo nie je kultúra života pro life ale kultúra smrti. Spojená s úžasným biznisom potratových kliník…
Masívny feministický odpor proti reštriktívnym zákonom je postavený na údajných slobodách ženy vo vzťahu k jej telu ako jej vlastníctvu. Údajných preto, lebo vlastníctvo tela ženy končí pri jej prázdnej maternici. Nárok na počatý plod ako súčasť ženinho vlastníctva nemá oporu o nič.
Počatý ľudský plod nie je ničie vlastníctvo. O jeho bytí-nebytí teda nemôže rozhodnúť tehotná, samodruhá žena, ale len zákon v opore o platnú ústavu.
Ústava je postavená na ochrane a podpore základných ľudských práv včítane práv počatého plodu.
Slovenský interrupčný zákon postavený na slobodnej vôli tehotnej ženy do 12. týždňa tehotnosti je arbitrárny, stanovisko ústavného súdu vykonštruované a hoc rozsiahle, tváriace sa odborne a kvalifikovane, nemá oporu o nič; vo svojom výstupe a závere porušuje princípy, na ktorých má byť postavené právo. A ešte si „pochvaľujú“ aký je slovenský zákon liberálny. Na nepráve nemožno založiť právo. Tobôž pozitívne právo vyjadrené zákonom.
http://dai.fmph.uniba.sk/~sefranek/cKRR/07_1s.pdf
Pozitívne a prirodzené právo sú vzájomne konfliktná dichotómia. Dobré právo je jednotou pozitívneho a prirodzeného práva.
Pozitívne právo alebo platné právo je také objektívne právo, ktoré sa dá odvodiť z v danej dobe platného systému právnych noriem. Prijatých aj arbitrárne (požiadavka politického systému, ktorý sa tvári ako všeobecne demokratický, ale v prípade slobodného interrupčného zákona postavený na ideológii, z ktorej vanie neomarxizmus, nie na slobodách a právach ženy, tobôž proti „slobodám a právam“ počatého ľudského plodu).
Prirodzené právo je právo, ktoré vyplýva z ľudskej prirodzenosti a zo vzťahov medzi ľuďmi, nezávisle od akéhokoľvek zákonodarstva.
Arbitrárny znamená svojvoľný a zakladá zákon založený na pozitívnom práve aj tvorbou precedensov: https://www.najpravo.sk/slovnik/a/arbitrarne-rozhodnutie.html
Mimochodom, som zvedavý, ako sa európske právo, tak forsírujúce základné ľudské práva, ktoré narážajú na údajné práva „znevýhodnených skupín“ LGBTI osobitne transgender (rodová dysfória) vysporiada s týmto: Píšem aj, aké problémy nastanú s riešením matrikálnej administratívy vo vzťahu s oddelením rodu od pohlavia, rastúcou „dúhovou plus“ škálou pohlaví a rodov, aj vo veciach registrácie otcovstva a materstva, likvidáciou pojmov otec, matka, v priamom súvise s označovaním ako rodič 1,2 (3…).
Už nastali:  Môže byť matka zároveň otcom svojho dieťaťa? Tvorcovia a kreátori „ľudských práv“ a justícia (súdy) majú už hlavu v smútku, čítajte: https://echo24.cz/a/SsxW3/transsexual-porodil-dite-a-chce-byt-veden-jako-otec-zasadni-spor-resi-strasbursky-soud
Len-tak mimochodom, mužský a ženský rod je „len“ sociálny konštrukt? Lebo sa tak rozhodol a káže „slávny“ Istanbulský dohovor?
…
Ak sa USA vydávajú za arbitra ľudských práv všade vo svete a Slovensko plus EÚ majú USA za priateľa, spojenca a partnera a teda vzor aj v oblasti ľudských práv, malo by reagovať aj na zmenu myslenia a postojov Donalda Trumpa a súdnej sústavy USA a bez zaváhania otvoriť tento zákon: https://www.zakonypreludi.sk/zz/1986-73
Ak tak slovenský parlament bez zbytočného odkladu a váhania nevykoná, alebo návrhy na jeho zmenu bude odmietať, lebo ho predkladali a budú ho predkladať „nacisti, fašisti a extrémisti“ a s tými sa nediskutuje, ten istý parlament môže byť v kontexte západnej slobody a demokracie považovaný za spiatočnícky, akým je vlastne zjavne totalitárny systém „liberálnej demokracie“ a neofašistický liberalizmus slobôd a práv pseudo menšín proti prirodzeným právam väčšiny a právam mužov a žien. A nenarodeného ľudského plodu.
Liberálnemu a neo liberálnemu feminizmu predsa nemôže byť dovolené totálne rozbitie vzťahov medzi mužmi a ženami, s ich prirodzenými nearbitrárnymi spoločenskými a sociálnymi rolami, významnými pre trvalú udržateľnosť dobre riadenej a spravovanej spoločnosti, ktorá garantuje všetkým rovnaké slobody a práva dobrými zákonmi pre všetkých.
Mimochodom, pre tradičnú rodinu, založenú manželstvom muža a ženy treba vytvoriť také ekonomické a sociálne podmienky, aké mali rodičia „Husákových detí“. A bude po demografickom a dôchodkovom probléme. Do budúceho vládneho a koaličného programu treba zapracovať bod: „Husákove deti 2“.
Podmienky pre umelé ukončenie tehotenstva §4:
„Žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody.“
Rozumejte, slovo „preruší“ je eufemizmus pre nevratne ukončí. Toto je čierna diera slovenského interrupčného zákona, ktorú mieni zaplátať najvyšší súd USA zrušením extrémistického novo ľavicového neomarxistického a feministického súdneho precedensu z roku 1973 (obdobie „big-bang“ a boom liberalizmu a neomarxizmu v USA, ktorý sa po „afére so štrngajúcimi“ zväzkami kľúčov, dostal k nám ako epidémia feminizmu a „dúhy“ aj s AIDS).
Ak bol náš vzor kedysi ZSSR, lebo musel, dnes je, lebo „musí“ byť súdny systém USA aj v oblasti ľudských práv.
A ak je slovko „musí“ najfrekventovanejším vo verejnom priestore EÚ, prím má Angela Merkel s jej „Wir mussen“ tak pridám: EÚ a Slovensko musíme zjednotiť aj v oblasti reprodukčných práv žien nie na princípoch liberalizmu ale ľudských práv, etiky a mravnosti a výhrady vo svedomí… (inak za seba a nielen, v tejto veci EÚ ale aj Slovensko odmietam). Reprodukčné práva majú muži aj ženy. Nielen ženy. Práva mužov neboli a nie sú zmieňované slovom ani písmom. Lebo.
Platný interrupčný zákon porušuje dikciu Ústavy SR v časti: Čl. 15(1) „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.
(2) Nikto nesmie byť pozbavený života.
Interrupčný zákon „nepamätá“ aj na právo otca, ploditeľa, rozhodnúť o tom, či matka jeho dieťaťa, počatý plod donosí alebo nie. Ide o ďalší „nežiaduci“ deficit v oblasti ochrany a podpory ľudských práv mužov a žien.
Ak sa okrem feministiek búria aj potratové kliniky, nejde im o slobody a práva žien, ale o ich úžasný biznis; lekári tam porušujú Hippokratovu prísahu (neliečia ale zabíjajú) za prachy. Skrývajú sa za ochranu zdravia a života žien pred ilegálnymi potratmi, ponukou potratovej turistiky a rýchlych „riešení“…
To je môj odkaz slovenskému ústavnému súdu a odkaz Najvyššiemu súdu USA.
Ústavný súd má možnosť vytvoriť precedens, založený na prirodzenom práve a jednote slobôd a práv mužov a žien a práv nenarodeného ľudského plodu. Ide nám predsa aj o rodovú rovnosť, či nie?
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan

Treba otvoriť, znova prehodnotiť a posilniť model tradičnej rodiny, kde muž bol otcom a hlavou a kľúčovým živiteľom rodiny. Zakladá prirodzenú rolu mužského a ženského princípu male-female aj vo výchove detí.
Nič proti rovnosti, deľbe rolí a práce, ale feminizmus prekračuje rámec zrovnoprávnenia mužov a emancipácie žien, počnúc hnutím sufražetiek a nad jeho rámec dáva žene neprirodzené nadpráva.
Treba rázne odmietnuť úplne voľné zamieňanie rodových rolí, tobôž „prezliekacími“ školskými cvičeniami, ktoré vedú len k zneisteniu maloletých v upevňovaní ich rodovej identity a sebaidentifikácie  v rámci osobnej rodovej a pohlavnej afirmácie. Ak je problém, dieťa naň individuálne „narazí“ samé…
Dnes je rola muža často redukovaná na dobrého alebo zlého samca, ktorého majú ženy za zdroj sexu a prípadného výživného, inak pre život feministickej ženy nepotrebného (súdna prax v otázkach zákona o rodine a práv detí…).
Mužov sa všade nielenže rodí menej, než žien, lebo tak je zariadený prirodzený biologický pohlavný výber v rámci ľudského rodu…
Muži by si mali vyberať manželku a matku ich spoločných detí, a ženy svojho manžela, a otca ich spoločných detí…
A kdesi tam, v medzi priestore heterosexuality ako normy, o svoje práva a nadpráva usilujú rozličné odchýlky od hetero normy, takzvané „inakosti“ v rámci „dúhy“ LGBTI.
Význam zanedbateľného zastúpenia „dúhy“ v spoločnosti je pre zdravý vývoj spoločnosti nulový alebo zanedbateľný aj z pohľadu diverzity a quer inakostí zanedbateľný a z reprodukčného hľadiska prakticky nulový, nesamostatný a závislý na cudzej pomoci a intervencii aj pre nich (LGBTI loby je bohatá a mocná) určených „na mieru“ reprodukčných „technológií“…
Krik a agresivita a ich maskovanie vraj hrdosťou dúhových prajdov sú už ale pre pokoj spoločnosti až neúnosné… (mimo iné, zneisťujú a mýlia deti…).
Do zdravého spôsobu a zdravého vývoja spoločnosti, nežiaducimi spôsobmi zasahujú relativizáciou a spochybňovaním dominancie manželstva a rodiny založenej manželstvom muža a ženy, čím také manželstvo a rodinu prinajmenej zneisťujú…
V dôsledku rodovej ideológie najmä muži ale aj ženy uzatvárajú manželstvá a zakladajú si rodiny až vo vyššom, takmer až v strednom veku, až po seba uistení/é, že sú dostatočne ekonomicky pripravené…
Mnohí, mnohé, muži aj ženy volia radšej život single, s úplnou vládou nad vlastným sexom, ktorého „produkty“ aj opakovane, po zlyhaní pravidiel zodpovedného a dobre plánovaného rodičovstva, končia na potratovej klinike…