K programu strany Priama demokracia a parlamentným voľbám…

Stručne k dejinám slovenskej demokracie: Pred Novembrom vláda jednej strany, po ňom pluralitná väčšinová partokracia, postupne prerastaná silnejúcou oligarcho-kraciou (lobizmus, korupcia).
Efektom väčšinového volebného systému je cyklický štvorročný útlak menšinových politických subjektov a ich voličov, ktoré neuspeli vo voľbách (s dôsledkami pre celú spoločnosť)…
Otázkou je, či existuje endocept (myšlienka, predstava) koncept (vecný projekt) reálne spravodlivej, slobodnej, nie pseudo ale skutočne demokratickej, spokojnej, dobre spravovanej a udržateľnej spoločnosti v podmienkach súčasného systému svetských vecí (a politologických teórií)?
Či je možné vyvrátiť hypotézu, že: Demokracia je najlepším zo zlých riešení, a nik, nič lepšie nevymyslel (Churchill). Ide o to, či demokracia, akú vnímame a prežívame aktuálne, nie je skôr  skrytou totalitou…
Aj súčasná vláda jednej strany potvrdzuje, že tzv. demokracia je pseudo demokraciou, čo platí aj pre súčasnú parlamentnú demokraciu.
Otázkou je aj trvalo udržateľné prežitie vo voľbe a možnosti
a/ viac či menej štátu,
b/ zradné osobné pohodlie,
c/ osobná nedeliteľná zodpovednosť.
Aj tu si treba vo voľbách vybrať.
Tým, ktorých budete voliť v marci, dáte neodvolateľný mandát na štyri roky. Tým, ktorí vstúpili do politiky po „nežnej“, sú v nej stále a hodlajú v nej zotrvať, dáte ďalší štvorročný mandát: niektorým doživotný aj s kráľovským dôchodkovým zabezpečením (povolanie, zamestnanie politikov sa stalo svojským sociálnym inštitútom).
Priamo, občanmi volení politici, sa musia začať báť svojich voličov (priama kontrola typu tu a teraz, bezprostredná komunikácia občana s politikom, priebežný odpočet jeho činnosti, rýchla odvolateľnosť a výmena petíciou a referendom).
Teórie o mandáte sú táraniny. Teórie o imunite taktiež (lebo nielen, ale aj politická kultúra).
Politické strany musia stratiť pozíciu a moc, ktorú majú. Svojím charakterom vlastne vykazujú znaky občianskych združení s osobitným výsadným postavením (zastupujú osobitné skupiny občanov…).
Zvolení politici musia okamžite prevziať popri politickej aj nedeliteľnú osobnú, najmä finančnú trestnoprávnu zodpovednosť.
Systém pokus-omyl (nevydarený králičí experiment) musí prestať existovať okamžite po voľbách.
Kto chce ísť do politiky, musí byť okamžite pripravený zodpovedne a kvalifikovane konať (žiadnych prvých  sto dní na prípravu a „učenie sa…“). Platí aj pre komunál.
Volební kandidáti by mali absolvovať povinné predvolebné znalostné testy (občianska náuka, politológia) a osobitné psychotesty (zistenie mentálnej spôsobilosti a psychopatov…).
Nie so všetkým (priložené video) sa bez výhrad dá súhlasiť v časti školstvo, zdravotníctvo, sociálne politiky (…), zmienené programové zámery (pp. Uhláriková, Urban) sú však myšlienkovo hodné pozornosti a záujmu, ako dobrý predmet diskusie…
Ísť voliť by pre mňa znamenalo: mať istotu relevantného volebného úspechu strany Priama demokracia.
Vzhľadom na stav politického (občianskeho) vedomia, mentálna zrelosť a vyspelosť občanov-voličov, väčšinovo podliehajúcich a manipulovateľných predvolebným populizmom, ako nevolič sa k volebným urnám vrátim až po zmene
a/ zákona o politických stranách, ich oddelením od štátu a odstrihnutím od štátnych financií,
b/ volebného zákona,
c/ zákona o referende.
Politické strany a hnutia by mali byť financované len z príspevkov členov, priaznivcov, sympatizantov a sponzorov, pod ich kontrolou, bez povinnej participácie na štátnom rozpočte: nesmú sa „viezť“ na daniach nevoličov…
Volebný zákon by mal zohľadňovať a do seba implemetovať  prvky priamej demokracie.
Zákon o referende treba upraviť aj v zmysle názoru a návrhov p. Ritomskej.
Tvorcovia „novej legislatívy“ by sa mali a mohli inšpirovať Švajčiarskom a Islandom…
Poznámka: Vylúčia sa tým hlúpe debaty o tom, či februárové referendum bolo-nebolo platné a úspešné-neúspešné (lebo: nedosiahnuteľné a neprekročiteľné kvórum: jeho súčasné umelé nastavenie).
Všetky tri prehovory nie je možné v jednom článku komentovať, ale, aspoň záverečná poznámka:
Je totálny liberalizmus a preto nevyhnutne slobodami proti slobodám tým pravým „orechovým“?
Po červenej a hnedej nám zjavne hrozí tretia totalita.
Máme odvahu, rozum a silu, ubrániť si svoju všestrannú identitu, právo na dôstojný život, v mieri a pokoji potrebnom pre ľudí, rodiny s deťmi a vnúčatami pred zlodejmi a ľudožrútmi?
http://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/6/1799