K platom poslancov aj bez žltej vesty

Protestujem proti skokovitému navýšeniu platov poslancov a ústavných činiteľov. Zvýšenie ich príjmov skokom, dosiahne priemer až do výšky 1 500 eur mesačne. A už od januára 2019…
Takéto rozmrazenie zmrazeného rastu od roku 2009 (lebo kríza 2008) mi pripomína použitie á la: zákon vybratý z mrazničky, tak ako zmrazené mäso, sa nerozmrazuje postupne jeho preložením z mrazničky do chladničky, ale putuje priamo do mikrovlnky.
Navýšenie platov aj so spätnou platnosťou, zohľadňujúcou zrejme aj „ušlý zisk“ a jeho skokovitá náhrada na úkor učiteľov, zdravotníkov, dôchodcov a inak zdravotne a sociálne a oprávnene odkázaných a ďalších (rodiny s deťmi) je len poslanecké parlamentné darebáctvo. Ich príjmy rastú priemerne rádovo len o eurá (dôchodcovia) alebo len v desiatkach eur…
Ich príjmy boli zmrazené, lebo kríza 2008. Tie ale dnes nie sú zvyšované skokovito, ale musia im ich v tripartite vymáhať odbory s hrozbou štrajkov a preto aj otázka: Pre koho sú a pre koho nie sú odbory a štrajky potrebné? Ústava SR pojem štrajk poslancov Národnej rady Slovenska nepozná…
Ak ale ide o zákonné benefity pre iných, mienim uvedené profesijné a sociálne skupiny, ich účinnosť sa spravidla posúva o pol roka aj o rok neskôr, ale zvýšené platy dostanú poslanci s účinnosťou už od januára 2019.
Okrem toho, ide o nesystémové, len kvantitatívne riešenie, odvíjajúce sa len od výšky priemernej mzdy bez iných aj kvalitatívnych ukazovateľov, zakladajúcich inštitút zásluhovosti (počet návrhov zákonov, aktivita v parlamente, hlasovanie, diskusia, rozprava, účasť…).
Beztak, priemernú mzdu ale tvorí kapitál a jeho vyššia a stredná podnikateľská vrstva, nie je to štát a štátna sféra, a parlamentaristi sa vezú na kapitáli, na ktorom sa nepodieľajú, sú na ňom závislí dokonca aj výškou príjmov, a z tohto pohľadu ich možno označiť ako príživníkov závislých na kapitále a produktivite práce zamestnaneckých skupín, teda, aj skok v príjmoch poslancov možno označiť ako bezprácny, príživnícky a bez zásluhový…
Ide o trojnásobok priemernej mesačnej mzdy na Slovensku za predošlý rok v podnikateľskej aj nepodnikateľskej sfére dohromady. Svoj „vianočný darček“ si schválili v „zrýchlenom konaní“ akoby po novom roku mal prísť koniec sveta. Niečo tušia? Čo nevieme my? tak sa zaistili?
Pripomínam, že gro príjmov (mzda za prácu) tvoria skupiny osôb, podieľajúcich sa najviac na tvorbe takzvanej pridanej hodnoty, ide o činovníkov vývoja a technológií PR4.0, teda ítečkárov, a zamestnávateľské prostredie „slovenských“ automobiliek, hoc so stále nižšími mzdami robotníkov auto montovní, dcérskych spoločností matiek, registrovaných trebárs „doma“ v Nemecku a podobne ako Hyundai, Kia alebo Jaguar Land rover…
Ak by priemerná mzda „slovenských“ automobiliek bola vyňatá z tvorby priemeru, priemerná slovenská mzda by bola významne nižšia (trpí najmä východ Slovenska…). Automobilky sú štátom dotované a majú nábehové úľavy…
Kritériom pre rast poslaneckých platov by mal byť hodnotený aj kritériom nielen ekonomickej prosperity ale aj a najmä pridanej hodnoty v rámci rozvoja PR4.0. v pomere k zásluhovosti zákonodarcov na takej pridanej hodnote. Montovne automobilov a prvenstvo v EÚ v počte automobiliek, slovenskou pridanou hodnotou nie sú…
Podnikateľské prostredie ale na Slovensku nemá na ružiach ustlané, ako sa naopak deklaruje, a je to aj zásluhou voči podnikateľom nevďačných poslancov, zákonodarného zboru, plus ťažoba administratívnej byrokracie ktorú obsluhuje štátna a verejná správa s pozadím zákonov…
Okrem toho, nik z ústavných činiteľov, konečných príjemcov benefitov zvýšenia svojich mesačných príjmov, sa nepodieľa na tvorbe pridanej hodnoty, len sa na nej priživuje a skokovité zvýšenie ich príjmov je mimo kompenzácie inflácie, je aj preto nenáležité.
K zamestnanosti a pod zamestnanosti a zásluhám zákonodarcov: Vrcholí konjunktúra. Čo prichádza po nej a čo potom? Budeme znova „mraziť“? Z mikrovlnky nazad do mrazničky? 🙂
Aj takto v praxi na Slovensku funguje ústavou deklarované sociálne orientované „trhové hospodárstvo“ a ekonomika a platy poslancov Národnej rady, parlamentu Slovenskej republiky. Slovensko je štát s najdrahšími potravinami, včítane menej kvalitných šmejdov, je už na šiestom mieste v zvyšovaní hladiny cien potravín v EÚ aj tým, a preto, že na svoje územie suverénneho a zvrchovaného štátu vpustilo nadnárodné obchodné reťazce, z ktorými si nevie rady a odvodová daň sa tiež premietne do cien potravín a tovarov…
Ale poslanci parlamentu sú „za vodou“… (zohľadňujú si svoje pracovné výsledky a idú si ich aj ako ochranu zohľadniť zákonom).
Súčasný príjem slovenského zákonodarcu či zákonodarkyne je v hrubom 1 961 eur mesačne plus paušálne náhrady.
Základný plat poslancov je zákonom nadviazaný na trojnásobok priemernej mzdy za predchádzajúci rok. Od roku 2008, kedy na Slovensko prišla hospodárska kríza, sa však tento plat nijako nezvyšoval — napriek citeľnému rastu priemernej mzdy.
A aj dočasné rozmrazenie miezd poslancov v roku 2010 bolo kompenzované jeho krátením, ktoré ich udržalo na zhruba rovnakej úrovni ako predtým.
Až do tohto roku tak boli nadviazané stále na priemernú mzdu z roka 2007 (zhruba 654 eur mesačne), aj keď v minulom roku už dosiahla 954 eur. Zdroj uvedených údajov vyššie: Trend
Pre porovnanie, paralelne so slovenskými, aj českí poslanci si riešia svoje príjmy; pôvodný návrh o 20 percent sa ale ustálil na skromných deviatich percentách priemernej hrubej mzdy v nepodnikateľskej sfére (štátny sektor)…
Zrejme majú svedomie a chcú sa vyhnúť nákaze francúzskych žltých viest.
Pekne pozdravujem. 🙂
Juraj Režo alias notorickyobcan

Aby bolo jasno
Mzda je príjem zamestnanca v štátnej a verejnej správe, čo je nepodnikateľský sektor (bez dohody so zamestnávateľom).
Plat je príjem zamestnanca v neštátnej podnikateľskej sfére a je výsledok vzájomnej dohody zamestnanca so zamestnávateľom, podnikateľom.
Slovenskí poslanci pri tvorbe svojich príjmov si dali dohromady obe sféry a priživujú sa na priemernom príjme v podnikateľskej sfére.
Prijatý návrh českých poslancov sa opieral len o príjem v štátnej, nepodnikateľskej sfére. Aj preto ho a bez výhrad podpísal aj český prezident Zeman len vo výške 9 percent priemerného príjmu v štátnej a verejnej sfére.
To, čo si schválili slovenskí poslanci, by sa v slušnej spoločnosti, ctiacej si právo a spravodlivosť, a ktorý si hovorí sociálny štát, stať nemalo.
Poslanci Národnej rady Slovenska sa „sociálne“ dohodli sami so sebou.
Toto v národnom hospodárstve ale nerobili ani komunisti.