K jednému neveľmi chutnému kokteilu

K násiliu všeobecne a násiliu na ženách: Slovensko už má všetku legislatívu na ochranu a podporu ľudských práv, aj „stratégiu“, ktoré je potrebné v častiach násilie na ženách nielen, ale aj deťoch, mužoch, bossing, mobbing, uvádzať do života. Patria k nim pomery v odmeňovaní mužov a žien, prístup žien, najmä matiek na trh práce, nerovnaké príležitosti…
Ratifikácia Istambulského dohovoru je zbytočná a neproduktívna. Navyše pre Slovensko nepotrebná nežiaduca. Je svojprávne. Zatiaľ.
Právo a ďalšie práva treba priznať tým, ktorí majú naň právo. Politická vôľa má byť politikmi naplnená na základe vôle občanov.
O základné ľudské práva v tejto zemi neprichádza nik. Leda – v prostredí práva.
Politickú vôľu prejavia občania v parlamentných voľbách 2016. S podkladmi (vstupenka do volieb) vopred predložených a jasne politickými subjektmi o dôveru a záujem voličov sa uchádzajúcich predvolebných a pre volené subjekty najmä po voľbách (!) záväzných programov.
S násilím všeobecne i vecne parlament ani politici nemajú už nič spoločné. Svoju robotu si urobili. Venujú sa aktuálnym problémom: sebe samým (politici), spôsobu existencie Slovenska v jeho existenčnom (ekonomickom), právnom (právo a poriadok) a sociálnom rozmere, plus čosi navyše: pre EÚ extrémne veľká migračná vlna, ohrozujúca jej kľúčové atribúty: Schengen (zvonka i z vnútra). Vonkajšiu i vnútornú bezpečnosť celku aj jednotlivých štátov. Ale to nie je o xenofóbii. To je o realite, priamych a sprostredkovaných skúsenostiach s migrantmi, rasami, etnikami, kultúrami, náboženstvami, mentalitou a myslením cudzincov ako prirodzený a úplne zdravý a normálny produkt pudu sebazáchovy a atavizmu predkov, ochrany a obrany, a najmä skúseností s expanzívnym islamom aj v histórii Slovenska…
K tomu kokteilu treba pridať výzvu českých akademických elít „jednoduchému“ (negramotnému a hlúpemu?) ľudu , ktorá prispieva k rozdeleniu spoločnosti (pozri Ovčáček a ním tlmočený názor prezidenta ČR).
Pre uvádzanie do života ochranných opatrení je tu namieste a na rade exekutíva a s ňou participujúce zložky: policajný zbor, prokuratúra, súdnictvo, zdravotníctvo, inštitúty sociálnych vecí a rodiny, školstvo…
Tie zložky vzájomne neparticipujú…
Komisie, výbory a podvýbory treba redukovať. Zbytočne odčerpávajú čas a peniaze daňových poplatníkov.
Áno, treba nový zákon o nebankovkách. Tiež exekúciách a exekútoroch. Rovnako o schránkových firmách. A verejnom obstarávaní. Lebo.
Žiaľ, už niet politikov. Vyčerpali sa. Neprinášajú nič nové, len vzájomné rozbroje v priamom prenose frustrujúce a deprivujúce spoločnosť.
Treba zmenu zákona o politických stranách, ich financovaní a kódexe. Tiež zmenu volebného zákona. A zmenu zákona o petičnom práve a referende. Ale aj obnovu Úradu pre štátnu službu (zrušený Dzurindovou vládou v r. 2006 – prečo?)…
Zrejme „nedozrel čas“.
A ako vždy, aj tu: všetko je na vôli a v rukách občana.
Ten zväčša čaká, ignoruje alebo odmieta.
Aj ako mlčiaca väčšina.
http://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/364824-nevelmi-chutny-kokteil/