K dvom ideovým a politickým prúdom prezidentských volieb…

Orientácia republiky tak je a bude podľa „slovenského“ prezidentského kandidáta Maroša Šefčoviča kľúčovou, a dodal, že on sám je proeurópsky. Chce byť „garantom ukotvenia Slovenska v Európskej únii“

„Musíme jasne povedať, že chceme byť aktívna a plnohodnotná súčasť jadra EÚ. Je to tá najlepšia voľba pre Slovensko a jeho budúcnosť. Byť vo vyspelej Európe je našim národným záujmom a chcem zabezpečiť, že to nebude nikým spochybňované,“ doplnil.
https://www.teraz.sk/najnovsie/m-sefcovic-bude-kandidovat-za-prezi/373091-clanok.html
Áno, Maroš Šefčovič je programovo a ideovo identický so Zuzanou Čaputovou a Robertom Mistríkom. Slovensko ale potrebuje čosi iné, viac, a vyčistiť si stôl. A až vtedy sa dá, možno, očakávať, že zvolený prezident bude prezidentom všetkých ľudí, a situácia rozpoltenosti Slovenska na dva tábory sa upokojí…
„Pravda je kdesi uprostred,“ povedal starý Pichanda v Tisícročnej včele. Iba si ťažko k sebe hľadá cestu.
Komisári Európskej komisie EK nezastupujú záujmy krajiny, ktorá ich delegovala ale záujmy Európskej únie, čo v praxi vedie k schizofrénii na osi EÚ verzus členské štáty. To v praxi znamená, že záujmy EÚ nie sú vždy v súlade so záujmami národných štátov, tobôž „jadra“ EÚ, najmä v otázkach ich národnoštátnej suverenity a zvrchovanosti…
Mementom pre EÚ je dnes bakaná a hrdá ostrovná Brexitánia, ktorá zle znáša prinajmenej to, že nie je súčasťou pevninského jadra, ktoré tvoria Nemecko a Francúzsko o to viac, že podriaďovaním sa legislatíve pevninskej EÚ, ktorá je zväčša produktom štátov „jadra“  postupne prichádzala o vlastnú zvrchovanosť, význam a suverenitu.
V dejinách Európy už od stredoveku mala UK  porovnateľný význam a silu ako Nemecko, Francúzsko, Česká koruna, Rakúsko-Uhorsko, Taliansko, Španielsko a Rusko…
V dôsledku necitlivosti EÚ voči protestným hlasom UK David Cameron priviedol Britániu k zle s občanmi odkomunikovanému referendu (slasti a strasti a konzekvencie) o jej zotrvaní v Únii, ale zároveň k najhlbšej politickej kríze od 20-tych rokov, ktorá vykazuje znaky, že politické záujmy (Corbyn a opozícia) prevážili nad štátnickým myslením a skutkami. Aký budú mať koniec, sa uvidí…
Jediným „produktom“ odmietnutého „plánu A“ britským parlamentom by nemala byť „Pandorina skrinka“ predčasných parlamentných volieb (namiesto kaluže blato) ale odchod z EÚ dohodou, ale najmä riešenie, všeobecne prijateľné Severným Írskom, UK a EÚ (hoc aj obrat o 180 stupňov a zotrvanie UK v EÚ)…
Politické pomery môže zmeniť zatiaľ (dnes a tu a teraz) neznámy premiérkin Theresy Mayovej „Plán B“…
EÚ ostala slepá, hluchá a nepoučená, a vo svojich unionistických a integračno-centristických politikách pokračuje aj v komunikácii s ostávajúcimi členskými štátmi…

“Som absolútne skalopevne presvedčený o tom, že miesto Slovenska je v srdci, v jadre EÚ, a že Európa nám svedčí. Európa nás posilňuje,“ povedal politik a eurokomisár pre energetickú úniu, Šefčovič.
Ostrovná Brexitánia ako vždy silný štát Európy so svojimi osobitnými dejinami, zvyklosťami, tradíciami a právom (law) zjavne zle znáša postavenie pevninského Nemecka a Francúzska ako virtuálneho „jadra EÚ“ na virtuálnom čele EÚ a kľúčovým dôvodom brexitu je, že jadrom EÚ je chápané európske pevninské Nemecko a Francúzsko, čo ostrovnú Veľkú Britániu odsúva medzi ostatné národné štáty, ktoré sa majú integrovať do pomyselného a rado by reálneho „jadra“, ktoré tieto signály spoza kanála La Manche ignorovalo…
Problém je aj, že EÚ nie je a nebude centristickou federálnou úniou, nemá jednotné vedenie, vnútornú ani zahraničnú politiku, o ktoré sa márne snaží, pretože vždy sú to politiky len Nemecka alebo Francúzska, ktoré sa dožadujú toho, aby sa okolo nich zjednotili všetky členské štáty…
Kremeľ ani Washington (Putin s Trumpom) ako kľúčové veľmoci západnej pologule ale ani Peking či Tokio alebo Dillí nemajú s kým komunikovať; tieto osoby, najmä Putin a Trump sa schádzajú a telefonujú osobitne zväčša len so samozvancami Merkelovou alebo Macronom, čo je ďalej už neudržateľné. Centristickú EÚ zároveň odmieta väčšina štátov EÚ, nevynímajúc V-4 a Slovensko…
Je preto nezrozumiteľné, ak stále „žije“ téma „jadra EÚ“ ktoré môže mať pre celok význam leda v jazyku ekonomiky…
Byť či nebyť, nie je otázka ale odpoveď. Bude-nebude platiť, že 28-1 rovná sa 27? Kto to dnes vie? Politici, štátnici, politológovia? Zmenia niečo prezidentské voľby? Hmm…

Brexitánia má svojský historický genotyp a nechce sa integrovať podľa „diktátu domnelého jadra EÚ, ktorej  pohlavári sa o to pokúšajú aj smerom k ostatným členským štátom a toto by Merkelová s Macronom a takzvaní „pro európski“ politici aj slovenskí prezidentskí kandidáti typu Šefčovič, Čaputová, Mistrík, konečne mali vziať na vedomie. Ak nie, rast takzvaných „anti systémových“ politických strán bude pokračovať a v máji 2019 významne zmení aj zloženie euro parlamentu.
Kandidát na slovenského prezidenta Štefan Harabin sa má k svojej prezidentskej roli a k „jadru“ EÚ takto:
https://www.infovojna.sk/article/stefan-harabin-slovensko-si-berieme-spat
Z článku: „Bolo by štandardné, keby sa Šefčovič uchádzal o post prezidenta Európskej únie, a nie prezidenta Slovenskej republiky. Považujem za schizofrenické, že chce robiť prezidenta národného štátu a zároveň pri oznámení kandidatúry uviedol, že bude Slovensko tlačiť do jadra EÚ. Tvrdé jadro EÚ znamená zánik národných štátov. Tvrdé jadro EÚ nepredpokladá Ústava SR ani zmluva o EÚ, respektíve jej konsolidované znenie, lebo nie je možné, aby jeden členský štát EÚ preniesol svoju suverenitu na druhý štát EÚ. V prípade tvrdého jadra by prenášalo svoju suverenitu na Francúzsko a Nemecko. Komisára EÚ Maroša Šefčoviča sa treba opýtať, či by nám v rámci tvrdého jadra vyrokoval, že Francúzsko a Nemecko prenesú svoju suverenitu na Slovenskú republiku. Jeho prezidentskú schizofrenickú motiváciu vidím v tom, že sa chce stať prezidentom Slovenskej republiky, aby cez tento úrad zlikvidoval slovenskú samostatnosť a priviedol slovenskú štátnosť do jej zániku.“

K zjednoteniu spoločnosti treba zvrhnúť euro fašistickú diktatúru liberálneho mediálneho mainstreamu ako piatej kolóny.  To ale nie je úlohou prezidenta.

Okrem toho, bezduchej Európskej únii v jej hodnotovom systéme chýba vertikálny demokratický intelektuálny, duchovný a spirituálny rozmer:

Pod dvomi prúdmi v titulke článku mienim liberálny a konzervatívny, a ak kto chce, prúd neoliberálnej pravice a novej neomarxistickej ultra ľavice, ktoré by mali byť nahradené a spojené bázou zdravého rozumu, prirodzenej ľudskej normality s jej všetkými atribútmi, svedomia a zmyslu pre mieru vecí a exaktnej vedeckej racionality, nie filozofického, tobôž ideologického ani politického voluntarizmu, ktorý je zdrojom kontraproduktívneho násilia a reakcionizmu v podobe v EÚ a proti nej rastúcich „neštandardných a antisystémových“ politických extrémizmov…
Svoje poznámky končím tak, ako zvykne písať Tereza Spencerová na záver jej pravidelných poznámok K jej Rannej kávičke: „Tož tak.“
Pekne pozdravujem. 🙂
Juraj Režo alias notorickyobcan