K dialógu Baránik verzus Madej TA3 Téma dňa 25.9. (Bielik)

Alebo ešte raz (odo mňa po niekoľký raz) k verejnej či tajnej voľbe kandidátov na ústavných sudcov. Jednoznačne verejná voľba. Tajná voľba náleží vnútornému prostrediu života politickej strany. Taká voľba na pôde parlamentu nie je dikciou ústavy ale vecou dohody v opore o rokovací poriadok parlamentu, ktorý ale nie je súčasťou hmotného jadra ústavy tak, ako ním nie je ani koaličná zmluva. Zvyšní štyria kandidáti na post ústavných sudcov boli zvolení verejnou voľbou.

               

V prípade verejnej alebo tajnej voľby v rámci činnosti parlamentu (ústavodarná, zákonodarná moc) ide o vnútorné technikálie parlamentu v rámci parlamentarizmu a parlamentnej vládnej koalície a parlamentnej opozície. To je aj nie je všetko, a nič viac ani navyše. Ibaže…
Člen strany sa zodpovedá len svojej strane. Celkom sto päťdesiat poslancov Národnej rady Slovenska sa za svoju činnosť zodpovedá priamo svojim voličom. Akýkoľvek argument pre tajnú voľbu, ako údajný imperatív výdobytkov Veľkého novembra, je neprijateľný. V rozpore s transparentnou a smerom k občanom požadovanou otvorenou demokraciou, zatiaľ nie priamou a rovnou demokraciou, ktorá sa ako priama a tajná voľba hlavy štátu občanmi (lebo tajné ústavou prikázané imperatívne volebné právo aktívnych voličov), ktorá, v priamom prenose dnes ruka v ruke s fantómovým predsedom vlády Lajčákom vo veciach zahraničnej politiky Slovenska zlyháva vo veciach národno-štátnych záujmov a zahraničných politík Slovenska (GLOBSEC a OSN), prinajmenej ignoranciou Preambuly slovenskej Ústavy, svojvoľnými krokmi postupného vzdávania sa suverenity a zvrchovanosti Slovenska obomi osobami v pozíciiách verejných a ústavných činiteľov.
Voliči majú právo vedieť, ako hlasujú ich a nimi, voličmi, volení zástupcovia, a ako volení poslanci napĺňajú svoj poslanecký mandát volených zástupcov ľudu.
Poslanci sa môžu dohodnúť na spôsobe voľby, ak sa jedná o zákon, ktorý nie je imperatívom riadneho a platného (občianska požiadavka na zákon) referenda. Nemôžu sa ale dohodnúť na tajnej voľbe, ak je voľba kandidátov na ústavných sudcov voľbou, priamo a osobne zasahujúcou a ich konaním ako prípadných ústavných sudcov do ich osobných a zásadných otázok základných ľudských práv a práv, zákonnosti a ústavnosti právneho štátu, ak sa za taký vydáva Slovensko.
V parlamente nemá čo hľadať akýkoľvek neústavný inštitút „kĺzačky“ poslancov z klubu do klubu, ani výnimočne. Volebný mandát občanmi zvoleného poslanca má byť jednomyseľne imperatívny. Detto, nezávislý poslanec alebo poslankyňa majú ostať nezávislými až do ukončenia svojho mandátu.
Poslanec za konkrétnu politickú stranu nemá čo „presedlať“ po dobu svojho štvorročného mandátu do inej politickej strany, je povinný zotrvať v tej strane, ktorá ho postavila na kandidátku a ktorého si voliči vybrali a zvolili ako ich, nimi voleného parlamentného zástupcu. Má mať len slobodné právo možnosti zotrvať lebo sa vzdať mandátu.
Ktorýkoľvek parlamentár (poslanec, poslankyňa) hlasuje podľa vlastného vedomia a svedomia. S touto mantrou sa pracuje účelovo, navonok, k verejnosti, naprieč straníckym príkazom (palec hore-dole). Stranícky príkaz vylučuje vlastné vedomie a svedomie. Je stranícky imperatív.
Akékoľvek dôvody a argumenty pre tajnú voľbu vo veciach voľby osôb na posty ústavných činiteľov, sú scestné a zakladajú podozrenie z nekalých úmyslov (politikárčenie a osobné, skupinové záujmy, aj v prípadnom spojení a komunikácii s mafiánskym prostredím). Voličov zaujíma aj nezaujíma stranícky imperatív poslancov. Voličov zaujíma výsledok hlasovania, voľby. A pre nich z nej plynúce konzekvencie (dôsledky).
Ak sa ktokoľvek z poslancov parlamentu či hocakej poslaneckej pozícii vo verejnej samospráve, bojí osobnej zodpovednosti za svoju činnosť a hlasovanie, nemá čo robiť v akejkoľvek verejnej politike (teda obec, mesto, samosprávny kraj, Národná rada Slovenska).
Tajná voľba je na mieste v prípade sudcovskej rady, rady prokurátorov, predsedov a podpredsedov najvyššieho súdu, dozorných rád, kontrolných orgánov, komisií, výborov, na úrovni straníckych zjazdov a tak podobne…
Aj v slovenskom parlamente sa rozmohol pelíškovský „nešvar“, ním je „prcat“. To, preložené do politologickej a parlamentnej slovenčiny znamená: Zvolení poslanci a poslankyne ignorujú občanov a serú na svojich voličov. V priamom prenose prostredníctvom verejných brífingov a v rozpore s Ústavou SR.
…
Sloboda a demokracia nerovná sa anonymita ale transparentná otvorenosť. Anonymita rovná sa opak slobody a demokracie.
Základné ľudské práva  poznajú pojem anonymity chráneného súkromia, ktoré zakladá Listina, Charta práv a Ústava SR. Výnimky stanovuje zákon.
Akýkoľvek anonymný výstup do otvoreného verejného priestoru je v rozpore s demokraciou a má v sebe potenciál nekalého úmyslu. Je spravidla nosičom zla.
Odmietam nad hlavou mávať vlajkou demokracie, ak ide o moje osobné záujmy. Nad mojimi záujmami je záujem spoločnosti.
Toľko aj vo veci útoku „demokrata“ Róberta Fica na „liberálneho demokrata“ Martina Klusa. Veľký November na otvorený verejný priestor verejnej politiky a nielen, uvalil jarmo anonymity.
…
Moje argumenty pre verejnú voľbu kandidátov na ústavných sudcov parlamentom prezentoval aj môj „miláčik“ a „tieždemokrat“ Onder Dostál (OKS, SaS) v relácii Z prvej ruky (rádio) verzus Madej (Smer) 26.9. Zrejme ma číta. Tajne. Anonymne. Má to „z vlastnej hlavy“. Mal by ma čítať aj Madej. 🙂
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan