K celkovému zdraviu spoločnosti 1

Spoločnosť v užšom i širšom zmysle môžeme chápať ako organizmus, majúci telo a dušu. Za telesné a duševné zdravie spoločnosti sú vždy a bez výnimky zodpovendní politici a ich politiky. Celkový zdravotný stav slovenskej spoločnosti je závislý
a/ od vnútorných politík štátu,
b/ na stave vonkajšieho prostredia.
Pod ním (po b/) rozumiem
a/ zdravotný stav európskeho spoločenstva,
b/ stav sveta.
Ide o spojené nádoby, založené aj na efekte motílích krídel…

Psychiater, spisovateľ, publicista Péter Huncsík, reprezentuje skupinu psychiatrov, teda, odborníkov na duševné zdravie jednotlivcov, je diagnostik a terapeut v odbore psychiatrickej medicínskej vedy.

Psychológia reaguje na duševné procesy prebiehajúce v ľudskom vedomí v oblasti správania jednotlivca, v rámci prostredia tzv. duševnej normality.
Sociálna psychológia popisuje a skúma duševné správanie skupín, komunít a spoločenstiev.
Sociálna patológia skúma duševné zdravie jednotlivcov aj skupín, komunít, spoločenstiev a spoločnosti a spätne reflektuje sociopatie jednotlivcov a sociopatie skupín v kontexte, majúcom význam pre spoločnosť a spoločenské normy správania.

Hlavnou príčinou upadajúceho telesného a duševného stavu a diagnózy spoločnosti v širšom, užšom, až najužšom (atomizovanom) zmysle, vzťahujúcom sa na konkrétnu osobu jednotlivca je, že spoločnosť a systém vecí
a/ nemá ducha,
b/ má len pseudohodnoty.
A toto uniká psychológom, psychiatrom, s výnimkou málo jednotlivcov a ich hlasu, volajúceho na púšti…
Väčšina z nich nevedome tápa a nevedomky mieša a prevracia prirodzené s neprirodzeným, pravdu s lžou, čierne s bielym, z odchýlky od normy (deviácie) robí normu a tým mení definíciu pojmu normalita (Pozri Doc. MUDr.Eva Syřišťová).
Žiaľ, robia to vedome, nevedome, podvedome  (autocenzúra) aj politicky korektne.
Následne si pozrite a vypočujte túto reláciu:
http://tv.hnonline.sk/4616b756-acb4-4a19-9006-cb7c257efffa

Hosť relácie na jednej strane
a/ eviduje nárast stavov obáv, strachu a až „chorobných stavov“ úzkosti (anxieta a depresie) na pozadí xenofóbie, rasizmu, islamofóbie a intolerancie voči osobám z iných, mimo európskych civilizačných, kultúrnych a náboženských okruhov, založených na menej osobnej,  ale viac sprostredkovanej zážitkovej skúsenosti,
na druhej strane ju odsudzuje a
b/ považuje ju za neopodstatnenú.
Akoby nesledoval nič, len „verejnoprávnu“ RTVS a TA3.

Otázky: Je možné akútny stav reálneho ohrozenia normálneho jednotlivca (majetok, zdravie, život) označiť ako chorobný?
Je možné za taký označiť už potenciálny stav ohrozenia v možnosti?
Je možné xenofóbiu, získanú osobnou a sprostredkovanou zážitkovou skúsenosťou (prostredníctvom médií a ostatných informačných zdrojov) považovať za chorobnú?
Je možné extrémnu a extrémistickú, napr. „slniečkarsku“ xenofíliu (opak xenofóbie) považovať za normálnu?

Aký názor majú odborníci na xenofóbiu v jej vzťahu k tomuto fenoménu ako dedičnému prvku (atavizmu po údajných živočíšnych predkoch) ako prirodzenému inštinktu, pudu sebazáchovy a vlastnej ochrany a obrany voči cudziemu, neznámemu, nepatriacemu do rámca druhu, ako o potenciálnemu nebezpečenstvu existenčného a existenciálneho ohrozenia druhu?
Ako sa majú odborníci voči ľudovému: Je lepšie sa báť, ako zľaknúť?“

K osobnostným poruchám (po starom psychopatie) a poruchám správania: V bežnom spoločenskom styku a komunikácii sú málokým (laikmi) identifikovateľné…
Psychológia a psychiatria ale disponuje exaktnými diagnostickými metódami, spoľahlivou diagnostikou na ich odhalenie a následne výstupmi, reportmi a odporúčaniami (návrh terapie). Psychopatie majú množstvo podôb a prejavov…

Aj charizma (osobnosti, celebrity, politici) môže byť normálna, ale aj patická (stav, ktorý ešte nemožno označiť za chorobný) a patologická (už chorobná). Prechod od normality (štandard) k patickosti a chorobe (jedinec už vykazuje znaky suspektnej alebo potvrdenej psychiatrickej diagnózy) je jemný, nebadateľný, ale duševná choroba sa môže prejaviť a prepuknúť aj náhle.

K uznávaným odborníkom: Keď čítam, počujem „uznávaný odborník“ (mediálny marketing) „padám do kolien“…
K uznávaným psychológom a psychiatrom: Sú psychológovia (poradenskí, klinickí), sociálni psychológovia, sociopatológovia a lekári duševného zdravia (psychiatri) sami imúnni voči poruchám osobnosti? Áno aj nie. Svojou kompetentnosťou sú si pod vlastnou kontrolou (ale, stane sa…)
Pokračovanie v článku s rovnakým názvom pod č. 2 (…)