K blížiacej sa „pietnej“ spomienke „nežnú“ revolúciu 1989

Symbolikou samostatnosti, svojprávnosti a národno-štátnej zvrchovanosti je inštitút ústavodarnej a zákonodarnej moci, slovenský parlament, Národná rada Slovenska: Veľký november 1989 nám bol ukradnutý a vytunelovaný darebákmi a psychopatmi. Chce to „reparát“.

V akom mentálnom stave a kondícii sa dnes nachádza slovenský parlament? Ľud plný nádejí, prijatie Ústavy SR, 3. september 1992:

https://www.vtedy.sk/ustava-slovenskej-republiky-ma-25-rokov-%C2%A0
Slovensko ale potrebuje nie návrat, lebo ňou nedisponovalo, ale posun k otvorenej, priamej a rovnej parlamentnej demokracii. Takou nie je liberálna demokracia, tvorená a diktovaná zhora, ale zdola. Inak sa Slovensko bude ďalej posúvať do predpeklia liberálneho fašizmu so všetkými jeho definičnými znakmi. A vieme, že peklo existuje už na Zemi. Lebo.
Liberalizácia spoločnosti vedie od order (poriadok) k disorder (neporiadok) a do chaosa. A potenciálne možnej občianskej vojny.
Liberalizácia stavia proti sebe ľudské slobody a práva proti ľudským slobodám a právam.
Preklad do ľudskej a občianskej človečiny: Nielen slobody a práva ale aj povinnosti, zmysel pre mieru vecí a svedomie. Slovensko je parlamentná demokracia v hraničnej mentálnej kríze.
Slovensko ale nemá eticky nepriestrelné a charizmatické intelektuálne a duchovné elity. Slovensko je nebezpečne choré.
Heslo tu a teraz pre dnes a zajtra: Neklamať seba i druhých, nevešať občanom na nos falošné ilúzie a proroctvá, nebyť optimistami ani pesimistami ale realistami: pohár nie je poloplný ani poloprázdny, je taký, aký je.
Nebáť sa a nekradnúť (Masaryk).
…
Anonymná demokracia nie je demokracia. Anonymná demokracia nie je transparentná otvorená demokracia.
Demokracia má byť pod bezprostrednou kontrolou nositeľa moci v štáte, ktorým je ľud (ústava) prostredníctvom jeho a ním volených zástupcov, s bezpodmienečným imperatívnym mandátom a priamymi konzekvenciami.
Zlovoľní darebáci na nás po Veľkom novembri uvalili jarmo anonymity, vydávanej za základné ľudské práva,  ktorá je prerastená verejným politickým a verejným mediálnym priestorom, a ktorú dnes ťažko, často po vyblednutých forenzných stopách, siahajúcich až do až minulosti, dnes veľmi ťažko rozkrývajú OČTK a súdna moc, v prostredí  vážne narušeného právneho štátu. Všade. Vo verejnom priestore aj v parlamente.
Štátotvorný základ národného štátu Slovensko tvorí autochtónny slovenský národ. O tom, s kým budú slovenskí občania žiť a koho budú mať za svojich susedov, vypovedá dikcia preambuly Ústavy Slovenska.
Aspoň v mysliach si prejdite historické etapy procesov a udalostí, vedúcich k samostatnosti, svojprávnosti a národno-štátnej suverenite Slovenska, o ktorú nás prostredníctvom nami volených zástupcov a výkonnej moci, postupne pripravujú jednotlivé osoby z prostredia volených aj nevolených, Bruselu a Štrasburgu (Nemecko-francúzska zmluva o spolupráci pre posilnenie projektu európskeho super štátu) devótnych ústavných činiteľov.
Slovensku hrozí zmena jeho charakteru možným útokom na preambulu slovenskej ústavy, ktorá je jeho kľúčovým úvodným a definičným prvkom.
Donald Trump v otváracom prejave plenárneho zasadnutia OSN vyhlásil, že kľúčom k trvale udržateľnej hmotnej aj nehmotnej existencii národných štátov, nie je globalizmus, ale národovectvo, patriotizmus a vlastenectvo.
Na geopolitickom stole máme množstvo príkladov rozvratu štátov vo svete zvonka aj zvnútra (migrácia, pseudo demokratizačné procesy). K takým je zvonka aj zvnútra tlačené aj Slovensko; má ísť o napĺňanie akýchsi európskych hodnôt, ich uvádzaním do života a tlak Nemecka a Francúzska cez Brusel a Štrasburg  k integrácii Slovenska, do takzvaného európskeho jadra, postupným vzdávaním sa svojej suverenity a zvrchovanosti odovzdávaním kompetencií na oltár európskej federácie; Európska rada by mala vraj byť koaličnou vládou.
Trumpovo vyhlásenie bolo jasné; rozchodia ho fantómový predseda vlády (prezident) Lajčák a jeho hovorkyňa Čaputová?
…
Prípadný brexit s dohodou či bez nej spolu s ochladením a recesiou ekonomiky kladie aj na naše stoly otázky ďalšieho spôsobu našej existencie malej exportnej ekonomiky vo veciach medzinárodných pravidiel obchodu; Švajčiarsko nie je v EÚ ani eurozóne. Ekonomické, obchodné a ostatné spojenie a komunikáciu s okolitým bližším a vzdialeným svetom má ošetrené individuálnymi dvojstrannými zmluvami. Členské štáty EÚ oficiálne také zmluvy uzatvárať nesmú, môžu len cez centrálu EÚ. Otázka: Platí toto právo vždy v rámci EÚ? Niektoré členské štáty sú rovnejšie medzi rovnými? Alebo eurofondy. Stručne, neplnia svoj účel. Nevie sa s nimi, a sú korupčné. Pokrivujú rovné podnikateľské prostredie. Sledujem kauzu Babiš, Agrofert a Bocianie hniezdo v Česku. Bez komentára (predbežné výsledky sú na stole).
Čerpanie fondov na Slovensku, vlastne ich nečerpanie, je škandalózne (energetika, infraštruktúra, pôdne, vodné a lesné hospodárstvo). Bez komentára. Slovensko čaká tiež vzdanie a uhoľnej energetiky. A pretlak na úradoch práce (lebo spomaľovanie a ochladzovanie ekonomiky; v medzičase Slovensko nabralo zahraničnú pracovnú silu). Otázka od Grety Thunberg: „A na čo je dobrý trvalý rast svetovej a regionálnych ekonomík?“ (uhlíková stopa). Už Havel, kedysi (vo všetkom som ho nemusel, ale s týmto som s ním súhlasil): „Na čo je dobré zmnožovanie zmnožovania a rast rastu?“ Jeho otázky majú dnes jednoznačnú odpoveď, ktorá podčiakuje  pôvodné otázky. Základným ľudským právom pravice je právo mať, vlastniť, slobodne nakladať so svojím majetkom a kapitálom, a vytvárať zisk. Ibaže čo s ním? Čí zisk? Pre koho a čie dobro? Pôvodcom klimatických zmien je kapitalizmus a ľudský faktor, vlečený kapitalizmom do pekelného mlyna spotreby a konzumu; „rast rastu, zmnožovanie zmnožovania“. Havel. Greta (a moja bezvýznamná maličkosť). Pridávam prebytok nadbytku. S problémami, ako sa ho zbaviť (charita, rozdávanie chudobe, ktorá ale ostane chudobou. Na prebytkoch závislou chudobou. Stále iba chudobou; jej samopodiel na vlastnej chudobe tu neriešim). Iba pridám: A dostaneme čipy. Aby sme sa nemuseli unúvať s kľúčmi, ba, už ani vstupnými kartami… to sa máme. Stále viac pod kontrolou Veľkého Brata. Čo neurobí ľudský faktor pre svoje pohodlie? Čo s nadbytkom prebytku? Nič. Pre kapitalistu je zaujímavé len, že ho vyrobil a predal. Nič viac. Kapitalista prosperuje alebo krachuje. Kapitalista nepozná ľudské práva, okrem svojich: mať vlastniť a slobodne nakladať so svojím vlastníctvom, majetkom a kapitálom. A prosperuje len ten, ktorý investuje. Do čoho a koho, je jeho vec. Ľudské práva nesmú byť nadradené obchodným záujmom kapitalistu. Áno, či?
O nevyhnutných opatreniach sa v OSN len tára. Ich uvádzanie do života je pomalé alebo žiadne. Papaláši si ale (ich zisk z kapitálu, tvoreného nami, ich otrokmi) pripravujú podmienky ich evakuácie na inú planétu a hľadajú pre seba tú „ich“ s kyslíkom, zelenými lesmi a vodou. A príjemnou teplotou. Mám ale za to, že naša Zem je zatiaľ jedinečná, zvláštna a neopakovateľná planéta.
…
Slovensko a jeho politici, naprieč politickým parlamentným a mimoparlamentným spektrom sa s nami na akože demokraciu len hrajú. Chýba mi v nej reálna politická a demokratická priama vôľa občanov Slovenska.
V mysliach si prejdite najskôr údajné úspechy Slovenska (ekonomika a jeho európsky a medzinárodný kredit). Potom realitu.
A čo na to ľud a občania Slovenska?
Toto sú posledné varovania.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan