Juvenilná justícia a európske právo

Kauza Michalákových (Česko verzus Nórsko) a jej priebeh je nápadným zrkadlovým obrazom kauzy Ivany Bóorovej a jej dvoch synov…
Všetci o Yetim, ale nik ho nevidel. Pozná spisovú agendu vo veci aspoň Pavel Hasenkopf?
http://www.denik.cz/z_domova/kauza-michalakovych-soudy-zvratily-podobny-verdikt-jen-jednou-20151007.html
Kauza pani Michalákovej (ČR) vecne a procesne nápadne pripomína podobnú až rovnakú Ivany Bóorovej (SR) a jej dvoch synov: Rozhodnutím o umiestnení k príbuzným sa v Británii skončil aj najznámejší prípad Maťa a Sama Boórovcov. Britská sociálka ich zobrala mame v roku 2012. Po intervencii slovenských úradov a medializácii celej kauzy ich nakoniec zverili starej mame. Na Slovensku súd o chlapcov pokračoval a na základe predbežného opatrenia sa minulý rok k mame vrátili…
K juvenilnej justícii: Nórsky Barnevernet nápadne pripomína britský Social service.
Množstvo informácií vzbudzuje vážne podozrenie z obchodu s deťmi medzinárodného rozsahu, flagrantne ignorovaného Bruselom a Európskym súdnym dvorom.
Dochádza k porušovaniu ľudských právach artikulovaných Európskym dohovorom o ľudských právach, kľúčovým dokumentom (prílohou) k Lisabonskej zmluve. Dôsledok: najlepší záujem detí a práva rodičov sú zjavne len ignorovaným zdrapom papiera.
Vecou by sa mal vážne zaoberať ESĽP a Európsky súdny dvor: v kauzách dochádza k množstvu flagrantných procesných chýb a následne porušovaniu práv rodičov a detí v rozpore s najlepším záujmom detí…
Európska komisia by sa nemala zaoberať banánmi, uhorkami ani restovanými svrčkami a hmyzom, mimochodom (!?) pre budúci prípad hladujúcej EÚ: Overtonovo okno, v štádiu prechodu z prvej do druhej fázy alternatívneho stravovacieho profilu Európanov, ale zjednotením európskeho práva vo veciach ochrany a podpory práv najmä tradičnej rodiny, manželstva, detí ako aj ich rodičov!
Konanie Barnevernet sa javí ako viac, než svojvoľné (ide o organizáciu, nad ktorou nemá štát žiadnu moc – štát v štáte) a detto britský Social Service). V oboch prostrediach sa točí úžasné množstvo peňazí…
Rodičom detí je odopierané právo na spravodlivý proces.
Konanie juvenilnej justície rozbíja manželstvá.
Hypotéza: ak si ktosi vyhliadne ktorési dieťa pre účel osvojenia, adopcie, platí Hlava XXII…
Šumy okolo Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC) na Slovensku, kvalite a rozsahu práce MPSVaR vo veci „vyšumeli“…
Dnes už zasa nik nevie, čo sa deje v kanceláriách slovenskej sociálky…
Poslanecký prieskum svoju prácu nedokončil. Detto ani slovenská prokuratúra. Trebárs, mimo iné: príliš veľa adopcií do Talianska…
V konaní vo veci Michaláková & Sons zatiaľ prebieha len stupňujúca sa medzinárodná diplomatická roztržka, vo svojich dôsledkoch nemajúca žiadny vplyv na rozhodnutie nórskych justičných orgánov.
Lebo aj Nórsko (ako aj každý iný štát) má svoje ego. A riadne veľké. V čom by ho štáty EÚ mali mať a v čom nie? To je priam hamletovská otázka…
Ale na jednom by sa bolo treba dohodnúť: deti nepatria štátu, nepatria bezvýhradne ani rodičom, ale ani súkromnému Barnevernet!
Priamu zodpovednosť nesie Brusel. Ten ale práve nemá čas, lebo sa naliehavo a akútne venuje utečencom a chabou, pomalou (liknavou) nápravou predošlých chýb a zlyhaní. Hoc aj pri tom množstve rozprávkovo platených úradníkov: pokým tým kancelárskym systémom prebehne informácia a tú centrála spracuje, trestuhodne ubieha čas.
Systém EÚ sa prezentuje prinajmenej ako dementný.
Ale EÚ, svojím nezodpovedným konaním, takto už ďaleko nezájde. Svojou hlavičkou intenzívne a opakovane (statočne a hrdinsky) udiera o kliniec.
Kto všetko pozná rozsudky (?):
http://svobodneforum.cz/monika-le-fay-norske-rozsudky-hrozne-cteni-sledujte/
http://svobodneforum.cz/reakce-na-clanky-moniky-le-fay-o-norske-kauze/