Judaizmus (židovstvo), kresťanstvo, islam a svetový mier

Judaizmus a kresťanstvo majú spoločné korene, založené na údajne jedinom Bohu v jeho premenách (myslenie, úmysel a vôľa), ktoré sa v kresťanskom myslení a biblickom Písme prezentuje, odvíja a napĺňa od Genezis (prvá kniha Mojžišova) po poslednú vetu Jánovej Apokalypsy.
Zdrojom kresťanstva je Starý Zákon a Bohom inšpirované posolstvá prorokov.
K oddeleniu kresťanstva od židovstva došlo nadobudnutím právoplatnosti a účinnosti Novej Zmluvy roztrhnutím chrámovej opony v momente Ježišovej smrti.
Veriaci židia neuznávajú „chudobného“ Ježiša ako svojho Mesiáša (Ježišov príbeh). Očakávajú svojho. Zrod kresťanstva predpovedajú Bohom inšpirovaní starozákonní proroci. Zrod islamu Písmo výslovne nepredpokladá, očakáva však príchod falošných náboženstiev a falošných prorokov…
1. Judaizmus je náboženstvo údajne jedného Bohom vyvoleného národa (s vierou v pozemský Izrael)
2. Kresťanstvo je náboženstvo lásky pre všetkých bez rozdielu
3. Petrovi boli Ježišom zverené tri kľúče od nebeského kráľovstva, Ježiš sľubuje všetkým bez rozdielu rasy, etnika, národnosti (ospravedlneným vierou a skutkami), obrezaným i neobrezaným Nebeský Izrael, kde bude vládnuť 144 tisíc pravoverných pomazaných.
Poznámka: ide o priebežne sa koncipujúci akýsi „politický“ útvar (Boží projekt)  „nie z tohto sveta“ (číslo vyjadruje počet po 20 000 z každého z dvanástich izraelských kmeňov, funkcionárov tohto „štátneho“ zriadenia pod Jeišovou vládou…): stal sa zdrojom pozemského utopizmu, položenom na otázke: Je možná existencia (koncept) reálne spravodlivej a dobre spravovanej spoločnosti na Zemi? Odpoveď: Zatiaľ sa to nepodarilo a nestalo sa… (ekonomický a spoločenský liberalizmus je fázou vývoja globálnej spoločnosti podľa Fukuyamu v rozprave s Huntingtonom, v aktuálnom diskurze…)
Kde sa vzal, tu sa vzal, 600 rokov po Kristovi na náboženskú scénu vstúpil Archanjelom Gabrielom Mohamedovi nadiktovaný islam, ako osobitný náboženský fenomén arabskej kultúry a civilizácie: nové monoteistické náboženstvo, vyskladané z prvkov a persón Starého a Nového Zákona s iným a osobitným postavením voči Allahovi a Mohamedovi v štruktúre islamu: Ježiš v islame je len prorok (!) nižšieho postavenia ako Mohamed, atď.
V posmrtnom živote islam verným a pravým moslimom sľubuje jedlo, pitie, panny a chlapcov…
Posmrtný život vyvolených kresťanov má úplne iné parametre. Židia očakávajú svojho Mesiáša…
Zhrnutie: islam sľubuje v posmrtnom živote moslimom zmyslové pôžitky, kresťanstvo duchovné zážitky, judaizmus očakáva príchod Mesiáša, ten im prinesie ekonomickú moc a prosperitu už na Zemi a židovský (sekulárny) sionizmus (budovanie mocného židovského štátu Izrael) čo je typické a známe ako židovský politický aktivizmus…
Svetové židovstvo v diaspore sa orientuje najmä na boj proti antisemitizmu, židovské elity na ovládnutie sveta a získavanie globálnej moci ovládnutím finančníctva v súbehu s budovaním Veľkého Izraela.
Islam je náboženstvo s ideologickým podtextom, expanzívnymi a politickými ambíciami (šírenie islamu džihádom a svetový kalifát). A kde tam je džihád (?): ten je obsiahnutý v prvom z piatich vyznaní islamskej viery – Korán a Hadísy (skutky Mohameda).
Sú dva druhy a výklady islamu: sunnitský a šíítsky (spor o nástupníctvo po Mohamedovi): práve prebieha „konečné“ zúčtovanie sunny a šíe. Ideové zdroje islamizmu a Daeš (ISIL) pochádzajú zo sunnitského islamu (wahhábizmus, salláfizmus).
Poznámka: Saudská Arábia je islamský štát s právom šaría (jeho postoj k islamu v Európe: ponuka výstavby 200 mešít…).
Kresťanstvo sa šíri evanjelizáciou (dobrej správy) a dobrovoľným krstom (aj konverziou detto). Vo svojej pracovnej náplni násilie nemá…
Poznámka: ak kto chce oponovať stredovekou inkvizíciou, má pravdu len z časti v tom, že jej existenciu nemožno poprieť rovnako ako inkvizíciu svetskej moci totalitných režimov voči „tiež heretikom“. Katolícky Vatikán má inštitút a inštitúciu zvanú: Kongregácia na ochranu viery. Heretici sú alebo usmernení, alebo, vylúčení z kresťanského spoločenstva (exkomunikácia). Skutoční a praví kresťania psychický nátlak a fyzické násilie nepoznajú, lebo násilie je v rozpore s kresťanskou vierou a učením!  Samé o sebe je násilie hriechom a odpadlíctvom od kresťanstva. Výkon útrpného práva mala v rukách svetská moc, ale, keďže si túto moc uzurpovala katolícka cirkev, stala sa sama heretickou (mimo učenia Písma!). Zároveň: praví kresťania „nie sú z tohto sveta“, nehromadia si nadmerné hmotné statky a neusilujú politickú moc!
Islam sa šíri prehlásením o vyznaní islamskej viery. Kresťanstvo možno opustiť, islam nie (odpadlíctvo od islamskej viery môže mať následok smrť).
Blud islamu: Všetci ľudia sa rodia ako moslimovia (od r. 610?). 🙂
Tvrdenie islamu:  Všetky tri monoteistické náboženstvá majú jediného Boha Allaha, je rovnako blud a nezmysel.
Judaizmus, kresťanstvo a islam sú označované ako Abrahámovské monoteistické náboženstvá so spoločnými  (aj) odlišnými zdrojmi (Biblia), ktoré ich spájajú i rozdeľujú…
Cesta ku kresťanstvu sa vinie od Abraháma a Izáka rodom Dávidovým, k islamu od rodu a potomkov Izmaela, nemanželského syna Abraháma a jeho slúžky Hagar.
Judaizmus ostal pri Mojžišovi a jeho piatich knihách (Pentateuch) rozvíjaný a nebiblických spisoch Mišna a Kabala.
Svetové štatistiky počtov moslimov a kresťanov a židov sú len čísla: majú rovnakú hodnotu ako výsledky  predvolebných prieskumov.
Židov delíme na veriacich a tých na ortodoxných a ultra ortodoxných a sekulárnych sú vzájomne v konflikte.
Kresťanstvo je tiež rozštiepené, poznačené postupnou schizmou a herézou.
Nepravý moslim nie je moslim. O pravovernosti moslimov rozhodujú imámovia a rozdelené učenie islamu (prinajmenej dva výklady).
Judaizmus je náboženstvom lásky k sebe a nadradenosti údajného jedného židovským Bohom vyvoleného židovského národa nad ostatnými (nežidmi).
Kresťanstvo je náboženstvom dekalógu a lásky k blížnemu (bez rozdielu rasy, farby pleti, etnicity…) plus kresťanských cností a blaženstiev…
Islam je náboženstvom piatich pilierov viery, svetového džihádu a práva šaría: jeho idea lásky a mieru „boha milosrdného a zľutovného“ je pochybná.
Delenie islamu na radikálny (fundamentalizmus) a umiernený je možné akceptovať v tomto zmysle: Sunniti považujú šiitov za nepravých moslimov. Podľa islamského učenia takfír sú terčom sunnitských islamistov aj šiiti a ich mešity, rovnako ako kresťania, inoverci a neverci (ateisti).
V tretej fáze islamizácie xenofilnej a islamofilnej Európy sa dá očakávať aj vnútro európsky konflikt medzi sunnitmi a šiitmi…
Ľudsko právny záver (pozícia a práva ženy v judaizme, kresťanstve a islame:
1. Judaizmus: oddelenie žien a mužov na verejnosti a pri náboženských obradoch (ženy majú v synagógach miesto na galérii).
2. Kresťanstvo: na verejnosti i pri obradoch a uctievaní (spoločne). V kresťanskej katechéze majú miesto aj katechétky. Tvrdenia o nerovnoprávnom postavení žien nemá oporu v Písme a sú nesprávne interpretované.
Vysvetlenie sa nachádza na počiatku Genesis: Boh stvoril ženu z Adamovho rebra (preto: femina znamená umenšená…). Po spáchaní prvého hriechu obe pohlavia dostali svoje role. Tie nie sú v rozpore s faktom maskulínneho a femínneho prvku rozdielnosti a zvláštností oboch pohlaví, naopak, v súlade s ním,  teda, ani v otázke tzv. rodovej rovnosti, deklarovanej jazykom svetských ľudských práv.
3. Islam: Žena má iba polovičnú hodnotu muža (šaría). Je závislá na mužovi. V rámci sexualita je zdrojom pokušenia mužov (vyžaduje sa zdržanlivé správanie (zahaľovanie) na verejnosti a zdržanlivosť aj vo verejnej politike), čo je v rozpore s univerzalitou a rovnosťou práv žien i mužov aj v časti rodová rovnosť.
Otázka najmä pre xenofilov a islamofilov (slniečkarov): Je možná aproximácia európskeho práva a ľudských práv s islamským právom šaría?
Aký postoj majú k prebiehajúcej islamizácii Európy ľudsko-právne mimovládky aj vo veciach práv LGBTI osôb?