Jozef Lukáč: Zverstvá
Včera som zažil príliš veľa krvi. Zhodou okolností.
Prešovský muzikál Quo Vadis predostrel krutosť vládcu Ríma. Tesne po Kristovi ju v Ríme predvádzal Nero. Pozemský najvyšší z najvyšších s pudmi najnižšími z najnižších. Besnenie, ktoré by v tých časoch a v jeho postavení isto zvládli mnohí z nás. Jedna zo scén, keď unudeného Nera aspoň na chvíľu v aréne zabáva súboj kresťania vs. levy nemohla dopadnúť ináč.
Litre krvi a spokojné levy. Našťastie, ako to v divadle na doskách býva, tá krv tam bola „akože“.
Bostonský maratón predostrel krutosť súčasného sveta. 400 tisíc ľudí okolo ciest a 27 tisíc ľudí na ceste. Na maratónskej ceste (vlastne, aj ten maratón je nakoniec spätý s krvou). Pohodové popoludnie pre divákov a slastné pocity pre víťazov nečakane prerušil výbuch. Súboj ľudia vs. bomba nemohol dopadnúť ináč.
Litre krvi a spokojný/í/ … . Nanešťastie, ako to pri bombách býva, tá krv tam nebola „akože“.
Včera som videl strašné zverstvá. Jedno hrané, jedno reálne. Pri oboch som mal zimomriavky.
Nakoniec ale, sú to naozaj zverstvá? …
Quo vadis?
Zdroj obrázka:
http://edition.cnn.com/2013/04/15/us/boston-marathon-response
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!