Jozef Lukáč: O dvoch radodajkách

Zbadal som ju v tmavom šere napodiv celkom čistej uličky. Stála v ešte tmavšom tieni podchodu a na prvý pohľad bolo jasné, aký má to jej postávanie cieľ. Strohé oblečenie v tomto „jarnom“ teple zvýrazňovalo pekné krivky jej tela a ja som skúsil odhadnúť vek. Mohla mať tak 20 až 25.

Asi som ten vek odhadoval príliš dlho. Prihovorila sa mi. Nevedel som zaradiť prízvuk, no na Slovensku takým nehovorí veľa ľudí. Nepostrehol som ani  čo mi vraví, ale okamžite som zavrtel hlavou na znak, že nič od nej nechcem. Napriek tomu unaveným krokom podišla ku mne . Za mejkapom sa skrývali vyhasnuté oči a napriek snahe zle zamaskovaná blednúca pamiatka na zlú chvíľu. Jej núkanie sa bolo také naliehavé, že som musel ku odmietaniu  hlavou pridať aj slovné odmietnutie.

Pokračoval som v ceste, ale to stretnutie mi zostalo v hlave. Prišlo mi to odporné. No zároveň som pociťoval zvláštny súcit. Tá mladá žena tam stáť NECHCELA.

Vošiel som do hotela. Spolužiak, ktorého som nevidel tri roky, už sedel v hotelovej reštaurácii. Popíjal niečo z pohára a keď ma zbadal vstal a šiel mi oproti. Podali sme si ruky, srdečne poklepali po pleciach a šli naspäť k stolu. Čašník bol hneď pri nás. Objednal som  škótsku a začali sme „klebetiť“.

Po chvíli som si všimol dámu pri barovom pulte. Ležérne oblečenie zvýrazňovalo pekné, vyšportované krivky tela. Popíjala Coca Colu. Drahé hodinky, zrejme darované. A ďalšie módne doplnky. A kabelkový pudlík. Skúsil som odhadnúť vek. Mohla mať tak, nie ťažko odrobených 45 až 50. Asi som ten vek odhadoval príliš dlho. Kývla mi. Okamžite som zavrtel hlavou na znak, že nič od nej nechcem. Zostala sedieť. Za jej mejkapom sa skrývali živé, veselé oči. Prišlo mi to odporné. Nič, len odporné. Tá  žena tam sedieť CHCELA.

S kamarátom sme prebrali tri roky. Tak v kocke. Otočili niekoľko pohárov SINGLE MALT, mám ju rád čistú, bez vody. Rozlúčili sme sa. Možno zase na tri roky.

Celou cestou domov mi neschádzalo z mysle.

Dve prostitútky. Ktorá z nich je väčšia KURVA?