Jozef Lukáč: Boj o kusy

Máj, lásky čas. Romantika rozkvitnutých čerešní je však dávno preč a momentálne sme v štádiu očakávania. Niektorí čakajú na čerešne, niektorí na výsledky podčerešní. Maturanti čakajú na vysvedčenia, no a stredné školy na zápisné lístky.

Zápisný lístok je to, čo momentálne hýbe strednými školami. Čo zápisný lístok, to peniaze. Čím viac lístkov, tým viac … A tak prvoradou úlohou škôl je nahonobiť ich čo najviac.

Málo je takých stredných škôl, na ktorých dopyt po vzdelaní prevyšuje ponuku a kde musia uchádzačov odmietnuť. Všetci ostatní v konkurenčnom prostredí vymýšľajú neuveriteľné veci, o ktorých sa im pred pár rokmi ani nesnívalo. Len aby sa počet zápisných lístkov ako tak priblížil nesplniteľným plánom. Smutné však je, že nie všetky vymyslené veci pozdvihujú úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu na vyššiu úroveň. Skôr naopak.

Dovolím si tvrdiť, že v tomto prípade, aj keď je to nelogické, konkurencia prináša regresiu. Školy dávajú „zľavu“ na učenie a tak sú tu články o tom, ako národ hlúpne. Dovolím si z blogu pána Kleina citovať: „Školy ponorené do marazmu vzdelávacieho systému nadľahčované silou, ktorej veľkosť sa rovná tiaži rizika zániku a z toho vyplývajúceho pudu sebazáchovy, v ústretovom vykročení ponúkajú ľahkosť, nenáročnosť, radostnú selanku“.

Štát zase dáva „zľavu“ na učiteľov a tak sú tu články o tom, ako národ bude hlúpnuť ešte viac. A ruku k dielu a školskému marazmu pridáva samozrejme aj pán minister Čaplovič. Jeho posledné aktivity zhrnul výborne bloger Farárik v tomto blogu.

A tak školy bojujú o kusy a učitelia sú v očakávaní.

Na výpovede a na ISTOTY.