Je Európska únia náboženskou inštitúciou?

Madonna vo svojej sláve, Carlo Dolci, r. 1670

Pred časom prebehla médiami „kauza“, keď akási severanka po presťahovaní sa do Talianska žalovala Taliansko kvôli „náboženským symbolom“, krížom, vo verejných školách. Európsky súd jej dal za pravdu, čo vyvolalo všeobecný rozruch. Mnohí, a nielen Taliani, sa rozhorčili, že im chce niekto nasilu meniť ich tradície, niekto zasa namietal, že ide o verejné inštitúcie a ako také by mali byť svetské a nepropagovať žiadne náboženstvo.
Najpodstatnejšou vecou v tejto záležitosti bol fakt, že niekto chcel meniť veci v jednom štáte umelým násilným zásahom zvonka, nie snahou presvedčiť miestnych o tom, ako by sa veci mali mať u nich doma a prípadne ich meniť po ich súhlase.

Pre mňa je pozoruhodné, že v tejto súvislosti ani súdu, ani nikomu nevadí symbolika Európskej Únie ako takej, lebo to je inštitúcia, ktorá chce byť univerzálna pre všetkých občanov a štáty. A ako taká  sa nemusí riadiť tradíciami, ktoré by s ňou boli oddávna zžité.
Napriek tomu je symbolika tejto inštitúcie plne náboženská!
Zoberme si jej základný znak, dvanásť hviezdičiek v kruhu. Niektorí ľudia si myslia, že to symbolizovalo počet členských krajín v období vzniku symbolu. Únia však nikdy nemala presne dvanásť členov. Samotná EÚ uvádza, že je to skrátka symbol dokonalosti, ale neuvádza žiadnu logiku ani filozofický systém, ktoré by to aspoň nejako potvrdzovali.
Zato stačí si otvoriť Bibliu, Knihu zjavenia, kapitolu 12 a čítať:
Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.
Vznikol symbol na základe tejto state? Arsene Heitz, tvorca vlajky, to potvrdzuje.
Keď sa ešte trocha rozliadneme, zistíme, že v katolíckej tradícii sa stotožňuje žena z Knihy zjavenia s „pannou Máriou“ a tak sa začala najprv v Španielsku, a potom aj inde, vyobrazovať. So žltými hviezdičkami a v modrom rúchu, alebo na modrom podklade. Samotná vlajka bola prijatá v roku 1955, a to 8. decembra – v deň oslavy nepoškvrneného počatia panny Márie. Myslím, že ďalej už netreba písať.

Druhým veľkým symbolom EÚ je budova jej parlamentu v Štrasburgu. Táto symbolika je bez akejkoľvek pochybnosti, lebo EÚ ju sama takto spropagovala. Budova je kópiou obrazu Babylonskej veže z roku 1563 od holandského maliara Pietera Bruegela.
Potom povedali: „Poďme, postavme si mesto a vežu, ktorej vrchol bude siahať do neba, spravme si tak pomník, aby sme sa neroztratili po celej zemi!“, hovorí kniha Genezis, kapitola 11. Boh sa nahneval a  pomiešal ľuďom jazyky, aby sa nevedeli dohodnúť a stavbu opustili.

Samozrejme, babylonské zikkuraty takto presne nevyzerali, ani neboli „nedokončené“. Ide  o náboženskú symboliku ako takú. „Veľký Babylon“ bol zároveň symbolom otroctva národov, ktoré si podmanil svojou „smylnosťou“, t.j. mocou a bohatstvom.
Zdá sa, že severanka sa náhle rozhorčila až v Taliansku z dôvodu, že iné náboženské symboly ako kríž jednoducho nepoznala. Inak by musela byť permanentne naštvaná celý život kdekoľvek by bola v rámci EÚ.

Veľa jazykov, jeden hlas! Hlása poster EÚ ako parafrázu na Knihu Genezis, kapitolu 11. Päťcípe hviezdičky sú invertované, majúc tak negatívny význam.

To všetko zatiaľ sú len symboly. Aj keď pre mnohých značia veľmi veľa, dajú sa odignorovať. Je tu však jedna vec, ktorá sa len tak odignorovať nedá a je závažnejšia než čokoľvek iné. A tou je koncepcia dedičného hriechu. Teda v prípade EÚ dedičného dlhu. Podľa náboženského konceptu, ktorý sa rozvinul v Európe (počnúc druhým storočím, pričom v islame a judaizme absentuje), sa človek rodí hriešny kvôli „prvotnému hriechu“ Adama a Evy, žije s tým a musí urobiť isté procedúry, aby to aspoň zmiernil. Novonarodený človek dostal do vienka indoktrináciu, že je niekomu zaviazaný odčiňovať niečo, čo nespáchal. Už v náboženskej koncepcii je slovo „hriech“, či „vina“ často označované slovom „dlh“ („Odpusť nám naše dlhy, tak ako my odpúšťame svojim dlžníkom“).
Na tomto bol postavený koncept centrálnej banky a nekrytej meny (všetky peniaze sú dlh, ktorý treba splácať, nie hodnota) a teraz sa to rozšírilo ešte hmatateľnejšie v rámci Eurozóny a inštitucionalizovalo cez „euroval“. Ďalšie generácie sa budú rodiť s tým, že sú zaviazané splácať (nikdy reálne nesplatiteľné) dlhy jednak svojich krajín a jednak všetkých ostatných. Verchuška v centre bude ako babylonské kňazstvo toto bremeno distribuovať podľa potreby – mierne ho odľahčí („odpustí dlhy“) v prípade poslušnosti daného štátu a pritlačí, ak štát buď „neposlúchne“, alebo ak by snáď hrozilo, že sa vie zo svojich dlhov nejako vymotať.
Niet divu, že prvý riaditeľ Európskej Centrálnej Banky označil symbol tohto nástroja – „Euro“ za oveľa viac ako len menu.
Veru, tu už nehovoríme len o nejakých symboloch, ale o rozvinutej koncepcii totalitného ovládania spoločnosti.

Avšak, aj táto koncepcia má slabosť, ako iné náboženské koncepcie. Ľudia musia uveriť, že je pravdivá a podriadiť sa jej. A presne s vierohodnosťou majú „babylonskí kňazi“ v Bruseli v poslednom čase mierny problém.