Iba čaj …

Stojím v kuchynke a čakám, kedy mi zovrie voda na čaj. Cez dvoje dverí počujem že mi zvoní telefón. Dvoje dverí, mikrovlnka, susedkin televízor, zrejme už zvoní riadne dlho, myslím si šmatlajúc sa k mobilu na nočnom stolíku.

„No čau, kde si tak dlho?“ pýta sa ma Janka: „Je všetko v poriadku?“

„Jasné, všetko okej …“ odpovedám a už debatujeme.

„Čo robíš?“ pýta sa ma.

„Ale nič, len čaj.“ odpovedám a z kuchynky sa ozve protestné cinknutie mikrovlnky. Dohovorili sme, zapla som ju znova a – nič. Už to mi malo byť podozrivé, ale skontrolovala som šnúru a pripojenie na elektrinu a šlo to – pomyslela som si že ujo sused mal s mikrovlnkou nejaký problém, alebo čo … Cink a odchod aj s hrnčekom na izbu.

Kam do kelu som dala čaj? pýtam sa samej seba v presvedčení že som ho predsa položila na stolík, kde zrazu nie je. No dobre, vyberám zo škatuľky iný …

Po chvíli, možno hodinke, zisťujem, že som naň úplne zabudla. Vyčítavo na mňa pozrel a hovorí mi: Zabudla si, čo? Ale veď ja som len taký obyčajný čaj, tak prečo nie, že?

Vrecúško jedno namyslené … hovorím si a ukladám toho mokrého drzáňa na servítku kde sa ešte chvíľu snaží tváriť ako riaditeľ Zemegule na dovolenke.

Chlipla som si z obsahu šálky. Nebol dobrý. Nechala som ho dlho lúhovať, bol studený, možno by to chcelo trochu kyslého … špekulujem. Riaditeľ Zemegule na dovolenke, vlastne na servítke sa pomrvil, asi chcel zašuchotať ale bol ešte mokrý a tak mi len výsmešne kladiew otázku: „Chutí?“ Nie, priznávam sa, ale od smädu vypijem … Púšťam si TV. Jarda Židek varí v čajovni a jej majitelia s nadšením v hlase rozprávajú o rituáloch prípravy čaju a ako si čaj treba vychutnávať. Už ti došlo že ani ja nie som len obyčajný čaj? Aj mňa si treba vážiť.“ zaznelo zo servítky a ja som ju aj s jej urazeným obsahom schmatla, vyhodila do koša.

Od istého času už viem, že to nie je „len“ čaj …