Holandskí euroskeptici dostali na frak. Našťastie!

V stredu boli v Holandsku predčasné parlamentné voľby, na ktorých pohorel najmä známy euroskeptik Geert Wilders. Jeho strana PVV klesla z 24 na 15 poslancov. A dobre tak. Geert Wilders je totiž jasný extrémista a je proti všetkému, čo nie je holandské. Je proti Európskej únii, proti euru, proti Schengenu, proti cudzincom, proti islamu, tureckého prezidenta nazval Hamas-priateľom, je proti Obamovi… Jednoducho je proti všetkému. Geert Wilders je skratka čistý blázon, ktorý odmieta všetko neholandské a významne sťažuje pozíciu stranám, ktoré kritizujú nedodržiavanie pravidiel a zlé rozhodnutia európskej únie. Áno, medzi nimi je aj SaS. Preto je dobré, že Wilders vo voľbách pohorel.

Strana Sloboda a Solidarita nie je euroskeptická v tom obmedzenom, nacionalistickom a xenofobickom ohľade, ako ho reprezentoval Wilders a jemu podobní.  Naopak, sme stranou, ktorá vidí Slovensko v Európe a v Európskej únii. To však neznamená, že budeme slepo so všetkým súhlasiť, čo prichádza z bruselského labyrintu.  Ak sa kriticky dokážeme pozerať na kroky slovenskej vlády, ba dokonca sa to od nás ako od opozičnej strany teraz aj očakáva, nie je žiaden dôvod, prečo by sme  nemali rovnakým kritickým metrom hodnotiť i európsku politiku.  Je len úbohosťou a povrchnosťou slovenského verejného diskurzu, že sa kritický postoj k Bruselu okamžite onálepkuje ako extrémizmus, deštrukcia a následne zabalí do pojmu euroskeptik. Tak sa k tomuto inak „nevinnému“ slovu  priradil negatívny podtext.

O plytkosti tohto diskurzu vypovedá napokon aj to, že za euroskeptika je označený aj ten, kto nesúhlasí  s porušovaním platných pravidiel a kto sa ozve,  keď Brusel robí politiku proti hodnotám, na základe ktorých Európska únia vznikla.  Taká je naša skúsenosť v SaS. Absurdnosť tejto situácie si najlepšie uvedomíme vo svetle faktu, že podstatou Európskej únie a základom jej (bývalého) úspechu je sloboda. Inými slovami, voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Ja k tomu dodávam aj voľný pohyb myšlienok, skúseností, prelínanie kultúr. Dokým Európska únia sledovala slobodu  ako  jej hlavný cieľ, darilo sa jej. Lenže postupom času ovládla Brusel a európsku politiku nikým nevolená komisia a 60 tisíc dobre platených úradníkov. Keďže tí musia dennodenne  obhajovať svoju existenciu, vymýšľajú nové a nové regulácie a v podstate komplikujú život slušným a činorodým ľuďom len preto, aby mali zabezpečené kráľovské platy od šesť tisíc eur vyššie.

Napríklad sa už nesmie tvrdiť, že voda pomáha proti dehydratácii, zakázaný je cukor v džúsoch a medvedíci nesmú byť na obaloch od mlieka. Práve takýmito a podobnými hlúpymi rozhodnutiami škodia bruselskí byrokrati európskej idei – slobode. Samozrejme, robia to pod vznešenými heslami o ochrane peňaženky a zdravia spotrebiteľa. No nie vždy je tomu tak. A treba povedať tiež to, že bruselská byrokracia ako napokon každá byrokracia má tendenciu nekontrolovateľne sa rozpínať a mocnieť.  Každé slobodné spoločenstvo, ak chce zostať slobodným,  si musí dávať pozor na svoje úradníctvo.  Bruselské či slovenské. Čo je teda na tom také „hrozne euroskeptické“, keď kritizujeme prácu bruselskej byrokracie?  Niekedy mám silný pocit, že pojem „euroskeptik“ aj s jeho negatívnym zafarbením  vymyslela práve ona, aby zabránila kritike.

Ďalším vážnym problémom je takzvaná medzištátna solidarita. Odrazu sa objavilo veľa vykladačov európskej súdržnosti, podľa ktorých  táto solidarita patrí k základným európskym hodnotám. Toto jednoducho nie je pravda. Je to vedomá lož z vypočítavosti. Existuje totiž článok 125 Európskej ústavy, takzvaná „no-bail-out-klauzula“,  ktorá vylučuje ručenie za záväzky jednej krajiny druhou. Každá krajina jednoducho musí hospodáriť sama a niesť za to aj zodpovednosť. Domáhať sa tu solidarity len preto, že  v eurozóne  chýba odvaha  nechať  skrachovať napríklad Grécko, je cesta do pekla. Dokonca pochybujem, či je vôbec dláždená dobrými úmyslami. To platí osobitne v prípade Atén, ktoré sa dostali do eurozóny podvodom.

Aby som to zhrnul. SaS víta, že tvrdí extrémisti ako Wilders neuspeli vo voľbách, lebo kompromitovali aj tých, ktorí s vaničkou dieťa vyliať nemienia.  SaS je za účasť Slovenska v Európskej únii a  máme v úcte základnú hodnotu EÚ, ktorou je sloboda. Na druhej strane, SaS je  proti zbytočnej regulácii a byrokracii; bude kritická voči európskym štruktúram, ktorých právomoci nie sú podopreté dostatočnou demokratickou legitimitou. A budeme proti „dlhovej“ solidarite štátov,  za ktorú sa dnes vydáva národný egoizmus.  On s jeho falošnými prestrojeniami je azda najväčším ohrozením európskeho spoločenstva slobody.