„Hentam dáme zemááky…“,

širokým gestom naznačil pred rokmi môj oco „od kade – po kade“ by si tak približne predstavoval, aby som po svojom, čerstvo nadobudnutom pozemku, začala od jari do jesene pobehovať s motykou. Mama hlesla, že aj mrkvu by som si mohla v niektorom kúte nasadiť.  No, to teda určite!  Moja záhrada bude „rekreačná“, nemienim trištvrte roka mičurinčiť.  Tam sa bude opaľovať, grilovať a hrať bedminton! Dopadlo to tak napoly –  na záhrade relax sice prevádzam, ale, hovorí sa mu, že  „aktívny“. Narobím sa tam jak kôň!

Každoročnému súboju s burinou prinášam obete v podobe paniky pri objavení kliešťov na tých najnedočiahnuteľnejších miestach a zničených nechtov. Ale, fakt, baví ma to čím ďalej, tým viac.  Len, keby aj viacej času bolo!  Kým tú trištvrtinu futbalového ihriska olietam s kosačkou, obrežem z oboch strán živé ploty a vyplienim burinu okolo chodnikov, trvá mi to, aj s fajčpauzami, necelý týždeň. Potom si nachystám lehátko, švihnem sa do plaviek, že chytanie bronzu a oddych! Spokojne si obzerajúc výsledok mojej lopoty, súčasne registrujem zbiehajúce sa mračná. O chvíľu sa teperím s lehátkom naspäť do náradovne. Však, čoby nezapršalo, keď celý týždeň pražilo a všade je sucho?!

To by jeden neveril, ako  po daždi všetko zelené vyrazí nanovo do útoku! Ešte šťastie, že tie živé ploty stačí rezať „iba“ tri-štyri krát do roka, inak by som pošla na podvýživu. Elektrické nožnice vedia nahnať takú svalovicu, že dva dni po „akcii“ nepodvihnem ruky k ústam a rannú kávu sŕkam slamkou. Vďaka bohu za predavača v obchode, čo mi vyhovoril nožnice na benzin. Keď som na otázku, kto bude s tými nožnicami pracovať, hrdo odpovedala, že ja!, pozrel na mňa a s profesionálnou jemnosťou mi odporučil radšej riskovať pár krát prerezanie kábla, než by mi to benzínové hebedo, malo stáť bez úžitku niekde v kúte.

Svoju záhradu napriek tomu milujem. Keď tak po večeroch domordovaná sedím na schodoch a mama sa vracia okolo, zo svojej záhradky, nezabudne trochu škodoradostne prehodiť: „No, vidíš, otročíš aj bez mrkvy! Keby sa z toho tvojho „relaxu“ dalo aspoň niečo navariť!“ a so žmurknutím mi podá zeleninu do zajtrajšej polievky.