Gréckom to začalo, Gréckom to končí
Na svete sú dva druhy ľudí, Gréci a tí, čo by sa chceli stať Grékmi.
Výrok z filmu Moja veľká tučná grécka svadba
Gréckym zázrakom sa začala európska kultúra a civilizácia.
Gréci samotní dosahovali svoje nebotyčné úspechy a objavy, okrem iného, vďaka svojej vynaliezavosti… a nejednotnosti. Neustály súboj koncepcií a názorov plodil výsledky, z ktorých mnohé neboli doteraz prekonané.
Perzský despota Xerxes budoval svoje impérium pomerne ľahko, lebo národy v ňom obsiahnuté mali taký „slovenský“ komplex, a síce boli zvyknuté byť niekomu podriadené. Zuby si vylámal až na Grékoch. Tí sa zdali byť ľahkou korisťou – malé, večne medzi sebou bojujúce mestské štátiky predsa nemohli byť prekážkou pre všemocnú svetovládnu ríšu. Stačí jeden veľký úder a je po nich. Lenže, chyba lávky, celé sa to skončilo tak, že bezvýznamní, hašteriví a málopočetní Gréci nakoniec rozdrvili na prach ríšu „pána všetkých svetových strán“.
Grékov si nakoniec podmanili systematickí Rimania. Avšak výmenou za to, že prevzali grécku kultúru, ktorá bola silnejšia ako ich pôvodná. Neskoršia Rímska ríša sa rozštiepila na dve, s tým že Východná bola grécka časť – používajúca grécku kultúru aj jazyk. Týmto rozdelením sa neskôr začala štiepiť aj všeobecná cirkev (známejšia pod gréckym slovom katolícka), pretože Gréci (Byzantínci) neuznali ambície rímskeho biskupa byť nadriadeným ostatným biskupom (patriarchom), ktorí boli všetci vo východnej časti ríše.
Vznikla tak pravoslávna cirkev, ktorá sa rozšírila vďaka Cyrilovi a Metodovi medzi Slovanov, okrem neskorších Slovákov, Čechov a Poliakov.
Germánske kmene v Európe sa stali katolíckymi hlavne vďaka Karolovi Veľkému, kráľovi germánskych Frankov. Aj keď Francúzsko zostalo silne centralizovaným štátom, iné germánske kmene (Sasovia, Anglovia, Júti, nordické kmene atď.) si dlho zachovávali svoj decentralizovaný ráz. Podobne ako grécke mestské štáty, neboli pôvodne podriadené centrálnej autorite, ale vodca dominantného kmeňa musel vyjednávať o účasti s vodcami ostatných kmeňov, ak chcel uskutočniť napríklad vojenské ťaženie. Táto mentalita pretrvala cez stredovek v rôznych podobách a v šestnástom storočí podnietila vznik protestantizmu – odtrhnutie sa od centrálnej moci a rozdrobenie sa na mnoho náboženských skupín.
V Európe sa tak jasne vyformovali tri hlavné skupiny na základe etnicity – katolícki románi (latinovia), pravoslávni slovania a protestantskí germáni. Toto rozdelenie hrá úlohu v dnešnom svete, keď sa Eurozóna jasne charakterovo oddelila na zaostávajúcejší románsky juh, ktorý sa vyvinul z centralizovanej Rímskej ríše, a na ekonomicky zdatnejší a racionálnejší sever, ktorý sa vyvinul z germánskej tradície spoliehania sa nie na nejakú vzdialenú centrálnu moc, ale na vlastné sily užšieho spoločenstva.
Podobne ako v prípade Perzskej a Rímskej ríše, Gréci stoja uprostred štiepenia sa súčasnej Eurozóny a Európskej Únie. Aj keď v značne pozmenenom stave ako v antických časoch, niektoré vlastnosti badáme stále totožné. Vychytralosť a zároveň absolútna nevôľa podrobiť sa diktátu iných a náruživý boj za svoje záujmy. Pre bežného Slováka je možno až ťažké pochopiť, že niekto úradníkov z EÚ neberie ako „pánov veľkomožných“, ale ako „barbarov“, ktorí „v časoch, keď oni písali filozofické traktáty ešte liezli po stromoch“ a teraz „kradmou rukou“ siahajú na ich slobodu a sociálne istoty.
Grécko je dnes opakujúcim sa príbehom: dokáže čokoľvek sľúbiť, čokoľvek vôbec nesplniť a vždy znova a znova dostane peniaze na účet. Značná časť peňazí ide na splatenie dlhu finančným inštitúciám, takže zdá sa, že každý si príde na svoje. Každý, okrem daňových poplatníkov Eurozóny, samozrejme.
Aby však tunelovanie verejných peňazí cez Grécko mohlo pokračovať, je potreba aspoň predstierať, že Gréci sa zlepšujú a „poslúchajú“. Opak je však pravdou.
Aj dnes je Grécko Achillovou pätou mocenských ambícií celku zvaného Eurozóna/Európska Únia. Ľudia a iné štáty vidia, že vyhráva ten, čo si najviac vydupe a nič nedá. A to bude spôsobovať čoraz viac problémov.
Tri hlavné spoločenstvá v Európe – Románi, Germáni a Slovania – budú hľadať prirodzenú cestu von a návrat k tomu, čo im je blízke. Keďže dnešná Európa nie je ako Perzská ríša, proces sa skôr bude podobať na rozkol kresťanského spoločenstva a EÚ sa čoraz zreteľnejšie bude profilovať ako „sever proti juhu“ a ďalej drobiť na krajiny. Jedine, že by to tak nebolo a všetci by sa chceli stať Grékmi :).
Aj keď sa niekomu na prvý pohľad môže zdať, že rozpad niektorých dočasných politických väzieb je negatívny proces, v skutočnosti je súčasné vnútorné usporiadanie silnou stránkou Európy. Kedysi Európu reprezentovala centralistická, unifikovaná Rímska ríša. Tá keď sa vnútorne morálne rozložila, zanikla kompletne – okrem svojej východnej časti, a nasledovali stáročia úpadku a obnovy predošlej úrovne civilizácie. Dnes pri rozklade politických väzieb bude „Európa“ pokračovať vo forme menších celkov – štátov – z ktorých každý má svoj špecifický mód prežitia. Európa neupadne do nového stredoveku, len sa bude reformovať individuálne – každý celok podľa svojich daností.
Takúto schopnosť má aj Čína – vždy vo svojej histórii sa rozpadala na menšie kráľovstvá a znova poskladala naspäť a vďaka tomu prežila ako najstaršia civilizácia. Dnes má túto vlastnosť aj Európa a má tak šancu na dlhodobé prežitie ako civilizácia.
Samozrejme, o týchto veciach mnohí neradi počúvajú. Keď Edward Gibbon, britský minister kolónií a obchodu, napísal na konci 18-teho storočia svoj „Úpadok a zánik Rímskej ríše“, vyvolal pobúrenie verejnosti. Videla v tom totiž osud Britského impéria. Gibbon potom spísal „prečo sa Britské impérium nemôže rozpadnúť“, aby verejnosť uchlácholil. Dnes je impérium minulosťou, ale Británia prežila ako krajina a prežije aj naďalej. Podobne to bude aj s Eurozónou a EÚ.
Zaujímavé bude sledovať, ako dopadnú byrokrati v Bruseli, možno budú existovať ešte desaťročia a bez reálnej moci vyplakávať ako otec v „Mojej veľkej tučnej gréckej svadbe“, že „s nimi sa tu už nikto nerozpráva“.
Článok súvisí s: Európania rozhodli o ukončení EÚ. Už pred stáročiami
http://www.youtube.com/watch?feature=player_detailpage&v=J2zyZC1Iqls#t=2803s
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!