Globálnu ekonomickú hyperkrízu môžu zmierniť špičkové mozgy a zmena morálnych zásad.

   Svet sa nezadržateľne blíži k svojmu historicky najväčšiemu predstaveniu. Prvé akty predohry už prebiehajú niekoľko rokov. Návyk a zotrvačnosť len ťažko pripúšťajú možné zmeny. O to ťažšie, ak ide o zmeny neobvyklého, gigantického rozsahu.

   Ľudstvo sa bude ešte dlho v budúcnosti sporiť o to, čo bolo ich podstatnou príčinou. Už dnes sa hovorí o zväčšovaní politických problémov v dôsledku klimatických zmien, o finančných problémoch v dôsledku nízkej mravnosti, o sociálnych a hospodárskych problémoch v dôsledku nedostatočnej solidárnosti, o spoločenských problémoch v dôsledku budúcej energetickej nedostatočnosti a pod. Dlhodobo sa ale prehliada najväčší problém, ktorý je z veľkej časti pôvodcom ostatných, a ktorého zhubnosť a bezperspektívnosť možno, na rozdiel od ostatných, preukázať „tu a teraz“.

   Je to problém peňažného systému a jeho samodeštrukčnej inflačnej podstaty. Je to problém, ktorý sa opakuje stovky a stovky krát v histórii, ale len v modernej dobe nadobúda globálny charakter. S postupujúcou globálnou integráciou a pseudo-vedeckým posvätením inflácie nadobudol ničivý potenciál svetového peňažného systému gigantické rozmery. No a tento potenciál rastie, rastie, stále rastie …

   Výsledkom môže byť jedine jeho kolaps. Žiaden únik. Centrálni inflacionisti a plánovači sveta nám predvádzajú pokusy úniku už niekoľko rokov. To, čo vydávajú za úspech vzápätí nechtiac poprú. Raz sme podľa nich krízu zvládli, neskôr si na krízu opätovne ťažkajú. Rastúci potenciál pádu nenápadne ignorujú a zakrývajú ho drobnými „vylepšeniami“, ktoré svojou nákladnosťou situáciu ešte viac zhoršujú. Inokedy organizujú spoločenské pohyby ako šírenie liberálnej demokracie „ohňom a mečom“, násilné rozširovanie hospodárskeho spoločenstva, vzájomnú a zničujúcu sebazáchranu štátov EU, alebo imigrantskú inváziu. Tieto udalosti problémy peňažného systému zakrývajú, hoci s ním bezprostredne súvisia. O podrobnosti teraz nejde.

   Ak máme byť v budúcnosti úspešní pri hľadaní a presadzovaní alternatívy súčasných peňažných, ale aj mocenských systémov, musia sa do tohto hľadania zapojiť nezávislé a najlepšie mozgy. Mozgy bez ideológie a bez ignorácie tradičného a nemenného charakteru tovarovo-peňažných vzťahov. Keďže je to proces na dlhú dobu, mnohé z tých mozgov sa ešte nenarodili. Aby sa im darilo, musíme už dnes vytvárať čo najlepšiu, precíznu a dokonalú argumentáciu a začať s postupnou propagáciou tohto nového myslenia. Nového v ekonómii, politike i morálke.

   Úlohy obrovské. Úspech nezaručený. Prospech oneskorený.

   Tak teda do toho!