Generácia pánov hercov vymiera

Kým sa na niekoľko dovolenkových dní odmlčím, nedá mi nepozastaviť sa na minútku pri smutnej správe, ktorá vleje do duše mnohým smútok a z oka vytiahne slzu.
Zomrel PÁN HEREC. Pán Jozef Adamovič. My starší milovníci umenia sme Adamoviča zbožňovali. Nedalo sa nesledovať jeho filmy. Medzi moje najobľúbenejšie patril 13-dielny koprodukčný slovensko-maďarský televízny seriál Vivat Beňovský, kde si zahral hlavnú úlohu, grófa Mórica Beňovského. Bola som vtedy ešte dieťa a keď sa hovorilo, že nakrúcal film na autentických miestach Madagaskaru, túžila som vidieť tie miesta aj ja.

Nebol to však jediný televízny seriál, ktorý som vedela prežiť každou bunkou tela. Veď pán herec ich má na konte viac, ako sto.

Po maturite (ešte som nebola na svete) začal študovať herectvo na VŠMU v Bratislave.
Neskôr divadelnú a filmovú réžiu v Moskve. Po skončení štúdií pôsobil ako režisér v Přerove a v Ostrave. Je zakladateľom Akadémie múzických umení v Banskej Bystrici. Pôsobil na Košickom konzervatóriu. Pán Adamovič prednášal na Fakulte dramatických umení v Banskej Bystricu a na Univerzite Cyrila a Metóda v Trnave.

V roku 2012 mu prezident republiky pri príležitosti 19. výročia vzniku SR udelil štátne
vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj SR.

Odišiel človek, človek veľkého srdca, ktorý zahral mnohé herecké úlohy a ja tak uvažujem, v čom je, že niektorý človek nedokáže zvládnu jednu, jedinú úlohu, ktorú má danú pre život. Svoju životnú úlohu.

Odišiel človek. Česť jeho pamiatke.