Frustrácia, demaskácia, defenestrácia a deratizácia

Frustrácia a demaskácia – po slovensky: beznádej a odmaskovanie

Tak som sa pobavil. Tieto voľby boli skutočne úsmevné. Popísalo sa už toho dosť a ja sa tiež pridávam. Začalo to predvolebnými prieskumami. Ale nebudem sa tým zaoberať. Téma by si zaslúžila samostatnú analýzu. Účel, financovanie, opodstatnenosť. Ako zvyčajne, po voľbách bolo všetko inak, všetci prognostici a renomované prieskumné agentúry v prdeli, politici na nervy, oligarchovia v panike a softvér Štatistického úradu v kolapse. Pred voľbami sa ako zvyčajne kydala špina. Matovič si kolegov nahrával, čím určite vzbudzoval ich dôveru a zvyšoval možnosti neskoršej spolupráce. Jeho psychopatické útoky voči všetkým stranu dokonale izolovali od možnosti byť členom akejkoľvek životaschopnej koalície. Sulík, asi ešte v eufórii z volebného úspechu a následnej straty zdravého úsudku (dúfam, že nie rozumu), začal so skladaním vlády zlepenca pravicových strán. Bolo to zábavné, pretože tieto strany si už v prvých povolebných debatách nevedeli prísť na meno. Tento politik je stále rovnako naivný ako keď sa nechal dobehnúť Kočnerom ak si myslel, že sa mu to podarí a bude mu to umožnené. Sulík si nestihol ani všimnúť, že voľby vyhral Smer a získal aj poverenie na zostavenie vlády. Mal byť obozretnejší pri slovách Fica, keď ten povedal, že má jasnú predstavu o zostavení vlády. Teraz je na smiech. Robil unáhlené a predčasné vyhlásenia. Vidieť, že sa ešte musí veľa učiť. Aby som bol spravodlivý, strana má potenciál rásť a byť váženou silou v parlamente. Fico na Matovičove útoky odpovedal zverejnením jeho daňových údajov. Na otázku novinára ako sa k nim dostal, odpovedal, že to zodpovie neskôr. Neskôr zatiaľ nenastalo. Do parlamentu sa dostalo 8 politických strán, pretože každý poriadny Slovák, potrebuje mať vlastnú politickú stranu. Dôvod? Každý sme najmúdrejší a vieme veci robiť najlepšie. V týchto zásadách sa niesli aj pred a povolebné vyhlásenia o tom, kto s kým nebude, za akých podmienok spolupracovať. Neviňte z toho voliča. Poriadok museli spraviť oligarchovia. Veď ide o dobro občana. Fedor Flašík sa ukázal jasnozrivým a na FB predpovedal: „Krásny deň, páči sa mi, ako už týžden sa po FB, ale aj v médiách šíria rôzne teórie o novej vláde SR . Vláda bude asi už v marci a premiér bude Róbert Fico. Smer , SNS , Most, Sieť a je vymaľované. Ešte pár rituálnych tancov, pár urazených poslancov, pár múdrych komentárov a ide sa na to. Cca 80 poslancov to istí . Ja len aby sa vedelo.“ Teraz riskuje, že pred jeho domom budú stáť davy, aby im veštil budúcnosť. Po voľbách sa objavili aj dlhé roky starostlivo opatrované spisy o Kollárových stykoch s mafiánskymi bossmi. Čo keby sa náhodou niekedy hodili? Otec Boris však zaujal prekvapujúco jednoznačný postoj k takejto ponuke spolupráce. Chvála Bohu, máme to za sebou. Kradnúť sa teda bude ďalšie 4 roky, ale kultivovanejšie a rafinovanejšie. Pravdepodobne len dva, pretože pre Slovensko prichádza významný rok s osmičkou na konci. Ešte treba spomenúť nový prvok. Do parlamentu sa po prvýkrát nedostali extrémistické a radikálne strany, prvýkrát sa však do NR SR dostali strany nesystémové. ¾ národa predsa nemôžu byť označené ako radikáli a extrémisti. Do parlamentu sa dostal aj Kotleba, ktorý bude všetkým pozerať na prsty. Je to nepríjemné, všetci sa doňho obuli a nikto s ním nechce spolupracovať. Povolebný kvikot v médiách hovorí o tom, že volič zaťal do živého. Volič svojou voľbou prinútil strany odmaskovať sa a ukázať, kto za koho kope. Došlo k historickému okamihu, kedy sa strany prestali deliť na pravé a ľavé, liberálne a konzervatívne, modré, červené, biele, alebo zelené. Začala sa kategorizácia strán na oligarchické a nezávislé. Tie prvé odmenia Fica zlepencom za to, že nevyužil mandát, ktorý dostal od občanov v minulých voľbách v ich prospech, a postavia vládu posledný krát v histórii Slovenska. Fico bude tretí a posledný. Dá sa očakávať, že majetky oligarchie budú postupne sťahované do zahraničia. To bude predzvesť konca (zmeny).

Defenestrácia – vyhodenie z okna

V médiách sa popísalo dosť. Voľby dopadli katastrofálne, volič volil zle, do parlamentu sa dostali fašisti, nedá sa postaviť vláda, možno budú predčasné voľby, alebo úradnícka vláda. Voľby dopadli naozaj zle pre politické strany, ale ideálne pre občana. Občan si vybudoval ideálnu štartovaciu pozíciu k tomu, aby mohol vyvetrať. No a keď okno už bude otvorené….  defenestrovať. Protestovať zjavne nestačí. Volič po prvý krát v histórii Slovenska prinútil strany k spolupráci vo svoj prospech. Ak tento odkaz nepochopia, neprežijú.

Fico stavia na svojej schopnosti manipulácie. Je len otázkou času, kedy to jeho voliči pochopia a zatratia ho. Fico vsadil na zahraničnú politiku. Rozohral hru o migrantoch, straší nás nezvládnutím predsedníctva EÚ, atď.. Ale všetko len do momentu, pokým nám nebude siahnuté na eurofondy. Biznis musí predsa bežať ďalej, inak by ho utopili vlastní. Previazanosť zahraničnej a domácej politiky je očividne podriadená princípom obchodu. Pre ilustráciu jeho schopnosti manipulácie a bačovania, predkladám úryvok z rozhovoru poskytnutého pred voľbami pre Plus 7 dní:

S ministrom financií Petrom Kažimírom ste vyhlásili, že Slovensko má na to, aby malo v roku 2018 vyrovnaný rozpočet. Ekonómovia aj opoziční politici však tvrdia, že Slovensko na to má už dnes, ale pre míňanie na sociálne balíčky to nespravíte.

Pri každom zostavovaní rozpočtu od roku 2012 nás kritizovali, že plány, ktoré sme postavili sú nerealistické. Všetky plány sme splnili do bodky. My máme zodpovednosť, sme sociálna demokracia a našou filozofiou je, že ak sa štátu darí, treba dať ľudom. Zato sa nenechám kritizovať opozíciou. Zároveň tvrdíme, že Slovensko je pripravené mať vyrovnaný rozpočet. Ukážte mi vládu, ktorá mala vyrovnaný rozpočet.

Úplne prázdna odpoveď na konkrétnu otázku. Prehlasuje o zodpovednosti a súčasne sa jej zbavuje prehlásením, že keď nemali druhí, prečo musíme mať my? Redaktor však nie je debil a dožaduje sa konkrétnej odpovede:

Prečo ho nemáme vyrovnaný už dnes?

Pretože treba dať aj ľuďom. Čo majú ľudia z toho, že je 4,2-percentný hospodársky rast? To je naša politika. Ak si opozícia myslí, že obsahom politiky majú byť len čísla a vyrovnaný rozpočet a pritom kašlať na ľudí, tak ja hovorím nie. Z čísiel sa nikto nenajedol.

Mágia demagógie a opäť bez konkrétnej odpovede. Redaktor to vzdal, tak ja sa pýtam tretí krát. Prečo nie teraz, keď sa darí? A kedy vlastne? V histórii Slovenska sme nemali vyrovnaný rozpočet ani raz. Radšej sa neodvažujem hovoriť o prebytku. Stále sa viac a viac zadlžujeme. Nedokážeme vyžiť s prostriedkov, ktoré vyprodukujeme? Malo by to byť pre štátnych predstaviteľov trestné. Vidím za tým nenásytnosť finančných skupín a za sociálnymi balíčkami kupovanie hlasov voličov.

Pomaly sa dostávam k úlohám na ktorých budú musieť pracovať strany, ktoré majú odvahu, chuť a záujem poraziť túto zločinecko-korupčnú mafiu vo vysokých politických a štátnych funkciách. Niektorí zúfalci ešte dávajú na papier svoje očakávania od nasledujúcej vlády, je to zbytočné. V prvom rade musíme poraziť systém. Konečne sú v parlamente strany, ktoré majú na to potenciál. Týmto stranám sa budem venovať ďalej. Požiadavky na vládu sú jasné, napríklad: spomínaný vyrovnaný rozpočet, potravinová sebestačnosť, obnovenie štátnosti a suverenity SR v Ústave, trestnoprávna zodpovednosť, školstvo, zdravotníctvo, obrana, vzťah k NATO, dane, podnikanie,  zákony o voľbách, referende, cudzích agentoch atď… Inak, predstava Fica o nesení trestnoprávnej zodpovednosti je tiež popísaná v citovanom článku: „Ja to aj zdôrazňujem, že všetko musí byť čisté a transparentné, v opačnom prípade padne hlava.“ Takže žiadne nesenie zodpovednosti, žiadny nôž na krku v podobe trestu za zlú správu zverených prostriedkov daňových poplatníkov. Len presúvanie krabíc. Bez nesenia trestnoprávnej zodpovednosti sa spoločnosť neposunie ďalej. Ľahko sa prijímajú rozhodnutia a narába so zdrojmi daňovníkov, pokiaľ jediný trest, ktorý ma môže postihnúť, je odvolanie, resp. strata miesta.

Nič z toho, čo som spomenul v požiadavkách nie je teraz dôležité pre nezávislé strany. Spoločenská objednávka dozrela, preto pre nesystémové strany je podstatné pripraviť sa na prevzatie moci. Z toho, čo sa udialo pred aj po voľbách sa dá veľa prečítať medzi riadkami.

Deratizácia – odpodkanenie

Je to jednoduché. Ciele sa dajú zovšeobecniť do niekoľkých riadkov. Na prevzatie moci je potrebné postaviť na svoju stranu verejnosť, pripraviť riadiaci personál, zákony, následne urobiť očistu v celej štátnej správe a naučiť sa spolupráci! Bude nevyhnutné odpolitizovať políciu a očistiť ju od škodnej, znemožniť únik informácií z prostredia SIS, zamedziť jej zneužívaniu na politické ciele, rozbiť a znovu postaviť justíciu a obnoviť právo a morálku v celej spoločnosti. V prípade súdnictva nemožno hovoriť o očiste. Justícia sa očistiť nedá. Nezabudnúť na médiá. Po vykonaní týchto krokov je možné pristúpiť k obrode spoločnosti. Aby sa spoločnosť mohla posunúť vpred, je potrebné uzavrieť všetky kauzy a usvedčiť a odsúdiť vinníkov trestných činov. Je potrebné stanoviť priority, postupnosť krokov a spolupracovať. Počas tohto prechodného obdobia musíme zvyšovať tlak na stíhanie zločincov, zamedziť zneužívaniu moci a nútiť predstaviteľov systému podriadiť sa záujmom väčšiny. Spoločnosť sa musí pripraviť na zásadné spoločenské zmeny na domácej scéne, ako aj zmeny vzťahov v Európe. Možnosť rozhorenia sa vojnových konfliktov. Preto hovorím SPOLUPRACOVAŤ!, hľadať múdre riešenia na domácej, ako aj regionálnej európskej úrovni. Konať s cieľom prospechu celej spoločnosti, v spolupráci, hodnotách, morálke a pokore.