Ficovi sa rozpadáva strana aj vláda. Štyria ministri sú na odchode.

Túžba po moci a spoločenskom postavení v systéme politickej strany vymyslenej iba s jednou funkciou, kradnúť, a na dve použitia, musela zákonite dospieť do bodu rozpadu. História ritualizovaných noriem sociálneho správania sa vyznávačov marxizmu hovorí zrozumiteľnou rečou.

Sto miliónov mŕtvych obetí za sto rokov, viacnásobne okradnutí občania a niekoľko blúdiacich generácií, ktorým ukradli  ich predstavu o zmysluplnosti života. Prirodzene, súčasťou normy marxistov je aj ich obľúbená „hra“ prevzatá od kmeňa Asmatov. Ľudožrútov.

Jedia sa navzájom s pocitom šťastia.

Nie, dnes nemajú charakter politických procesov päťdesiatych rokov riadených z Moskvy, pretože byť súčasťou EÚ a NATO je dostatočnou zábezpekou proti chúťkam docenta trestného práva a podnes vyznávača trestu smrti, Róberta Fica.

Dnes je bod začínajúceho rozpadu v Smer-SD viditeľný až za zadnú stenu Róbertom Ficom nastavovaného zrkadla o ubezpečovanej jednote socialistov. Aj keď ľudí humoru pred pár dňami rozosmial Ľuboš Bláha, poslanec za Smer-SD, tvrdením, že Fico je najlepšie lepidlo.

Ministri Richter, Čaplovič, Maďarič a Žiga sa vzopreli a požadujú väčší krajec z verejných financií štátneho rozpočtu na budúci rok. Nič mimoriadne za predpokladu, že v pozadí ich snáh nie je prítomný iný motív, ako kvalita poskytovaných služieb verejnej povahy financovaných občanom zo dňa na deň sa zmenšujúcim obojkom na jeho krku.

Každý z nich je nominantom lobistického zoskupenia strany, ktorým je otázka prírastku hodnoty života občana či spoločnosti ukradnutá. Spolu s morálnou zodpovednosťou, čo je pre ľavičiara nielen pojem neznámy, zato s prvkami epidémie. Moru pre ich svet lúpenia, kde za skutočné je považované iba to, čo možno zrátať alebo zmerať.

Motív ministrov má však aj iný rozmer. Poznajú verdikt predsedu strany, ktorý ich z funkcie po prezidentských voľbách odvolá, aby dosiahol aspoň aký taký rozmer vlastnej tváre. No a samozrejme svojej strácajúcej sa potrebe a hodnoty pre lobistické skupiny.

Deštrukcia vlády Ivety Radičovej mala niekoľko, dnes už jasne čitateľných motívov. Odfinancovaná kampaň „kauzy“ Gorila, kde komparzisti z radov politikov i žurnalistov do bodky splnila projektovaný zámer financ majstra v pozadí Smer-SD, však sledovala zásadné. Vrátiť poslušných socialistov k moci, aby sa dohmatol magický bod, kde právo už nebude mať dosah. Bod, kde všetko, čo priniesla éra čiernej diery z rokov 1994 až 1998 v podobe privatizačného klondyke, bude premlčané.

Dnes sú jej protagonisti krôčik – dva od tohto bodu a jeho dosiahnutie zároveň odbúrava potrebu mať socialistov pri moci.

Rozklad strany na dve použitia je prítomný v mnohých podobách. Antisemitizmus krupinského starostu nie je ojedinelým prejavom ba ani rátaný v jednotkových číslach členov Smer-SD. Je zrkadlením sa nezáujmu Fica o stranu čomu zodpovedá strata rešpektu jej členov voči vopred určenej predstave o obsahu a forme moci.

Všetci vedia, že za odvedenú prácu v rokoch 2006 až 2010 na prospech tých, ktorým strana Smer-SD slúžila, Róbertovi Ficovi bola poskytnutá cestička úniku pred zodpovednosťou do prezidentského paláca.

Ostatní, tí nemajú motív.

A tak niet div, že vládnutie i moc v réžií protagonistov imitujúcich sociálnu demokraciu sa dostalo do podoby nevydarenej karikatúry.

Róbert Fico, popri už ním začatej kampani na úrad prezidenta, vyváža svoju gejšu po nociach a my, občania, mu ju platíme.

Minister Richter naháňa iné gejše na juhu Slovenska, no a aj tie platí občan.

Predseda parlamentu, pod tlakom svojho nového biznisu, ubezpečuje potomka ruských okupantov o neutíchajúcej vďake za „oslobodenie“ a okupáciu a aj túto nemravnosť financuje občan.

A občan ?

Občan, v prostredí paralyzovanej pravice prešľapujúcej na mrcine Ľudovej platformy, odmieta sa pozerať do tváre tvrdej reality Slovenska. Skutočnosti, s prvkami deštrukcie všetkého, čo kedysi bolo sväte a s „charakterom“ koľajového dopravného prostriedku na slepej koľaji dáva mlčky najavo, že mu je všetko ľahostajné.