Fico už tuší, že tunel politiky mu zamurovali.

„Iba som plnil rozkazy!“

Obhajovala svoju neľudskosť najväčšia človečenská obluda holokaustu, Adolf Eichman. Bolo to v roku 1960, na procese v Jeruzaleme, kde sa obžaloba celý čas snažila preukázať a zadefinovať zlo práve na tomto vrahovi nevinných obetí.

Výsledkom bolo sklamanie. Adolf Eichman bol iba obyčajný človek. Taký strašne až strašidelne normálny človek. Za týmto obyčajným človekom a jeho dohľadom nad vykonávaním rozhodnutí v otázkach konečného riešenia židovskej otázky, zostali milióny mŕtvych.

Ich počet bol o niečo vyšší, ako je dnes počet obyvateľov Slovenska.

„Veľmi vážne sa natíska otázka odstrašujúceho účinku trestu smrti“.

Obhajoval svoju názorovú pozíciu docent trestného práva Róbert Fico napriek poznanie šiesteho protokolu o ľudských právach, ktorý a priori zakazuje hrdelný trest.

Dnešok, poznačený „zvolením“  generálneho prokurátor, je tým bodom, ktorý je začiatkom konca kariéry docenta Fica, lebo dnešná jeho ľahostajnosť k Ústave ho zajtra privedie k poznaniu, že navždy stratil stopu.

Šľapaj takého normálneho až veľmi obyčajného človeka.

„Na morálku sa ma nepýtajte, ja s tým nič nemám. Mňa to ani nezaujíma, absolútne“, povedal nedávno docent trestného práva, aby dodal vážnosti času, kedy slúžil komunistickej strane. Tej, ktorá bola zákonom slovenského parlamentu označená za zločinnú a nemorálnu.

Za týmto obyčajným človekom a jeho dohľadom nad definitívnym riešením prerozdeľovania verejných financií zostala známa Ficova doktrína z augusta 2008 o štátnom klientelizme členov strany Smer-SD.  Bola to ona, ktorá privodila rozvrat verejných financií. Následne s dôsledkom nevyhnutnosti ich konsolidácie procesom, kde páchateľ núti obete – občanov , aby prijali namiesto neho trest.

Na dvoch príkladom nie tak dávnej histórie a súčasnosti dokumentujem konfliktné a deštruktívne motívy ľudí moci, ktoré prizerajúci súčasníci dokážu reálne posúdiť v budúcnosti. Je to dilema, ktorá bije na poplach a do hry vždy vstupuje otázka morálky. Jednotlivca i spoločnosti, pretože vždy je to impulz, kedy človek sa stáva nielen pánom svojich činov, ale aj sluhom zodpovednosti za život so svedomím a zmyslom.

V Novembri roku 1989 bola obhajoba zločinov z obdobia rokov 1948-1989 založená na podobnej vete, ako dôvodí docent Fico dnes.

Všetko v tom období bolo v súlade s právom.

Adolf Eichman slúžil ideológií smrti.

Róbert Fico slúži konceptu všestranného zabezpečenia istotami tých, ktorí nikdy neprešli procesom volieb a predsa vládnu.