Fico po bohatých Grékoch našiel 150 miliónov aj pre Rakúšanov.

Kto z vás by nepodnikal, tak bodro po ficovský, keby ste nielen neniesli žiadne riziká, ale vláda by vám darovala 111 miliónov do 150 miliónového projektu a ešte sa zaviazala, že vám bude kompenzovať výplatu dividend ak nebudete v budúcnosti ziskový.

Áno, všetci.

Iba dve obdobia v dejinách človeka majú svoj deformačný vplyv politiky na ekonomické zdravie štátu. Keď sa nájde nová „osobnosť“, ktorá jedným šmahom pera prepíše všetky platné ekonomické zákony.

Nie, nebudem hovoriť o investičných stimuloch socialistickej vlády, pretože ide o frašku s ľahkovernými voličmi. Povedal by som, že ide o nepodarený pokus prepísať Démofilosovú „Komédiu oslovskú“. V nej predseda vlády rozdáva milióny pre „podnikateľov“, aby urobil umelecký , modro-nebový dojem neohrozeného sociálneho bojovníka na svojho nezamestnaného voliča v rámci vlastnej „utajovanej“ prezidentskej kampane.

Bratislava – Schwechat Pipeline a jej ropovodna rúra, ktorá má byť vedená cez našu pitnú vodu, pod nohami obyvateľov Petržalky a samozrejme z troch štvrtín financovaná blahobytným slovenským daňovým poplatníkom pre „chudobného“ rakúskeho podnikateľa, OMV je zahalená rúškom tajomstva. Potom, čo sme zvládli pomoc Grékom, naša zručnosť nadobudla inú dimenziu a rakúsku súkromnú firmu a jej „drobné“ zvládneme oveľa elegantnejšie.

Projekt ešte iba čaká na schválenie vládou, tak ako sľúbil na začiatku roka Róbert Fico rakúskemu premiérovi Wernerovi Faymannovi
, no 11 miliónov eur už bolo „vyplatených“ štátnou akciovkou Transpetrol a.s. Dobre informované zdroje hovoria, že boli použité na výkup pozemkov na území Rakúska v prospech súkromnej rakúskej firmy OMW.

Ak riadiaci pracovníci Transpetrolu odmietajú identifikovať účel platby nezačatého projektu, potom by sa mal predseda vlády o problém zaujímať najmä v kontexte svojich slov prednesených v prítomnosti rakúskeho premiéra na adresu Grécka :  “Ak majú krajiny pokračovať v nezodpovednej politike, ohrozujú nás všetkých.

Európska komisia, podľa vlastnej štúdie, hodnotí projekt , ako komerčný a nedá ani cent.

Naopak, za strategický považuje projekt rekonštrukcie ropovodu Adria, ktorý je ochotná spolufinancovať, pretože je aj diverzifikačným voči ropovodu Družba. Teda, vytvárajúci podmienky pre vyšší stupeň energetickej bezpečnosti Slovenska.

Pohľad Európskej komisie však v tomto bode naráža na zásadné. Róbert Fico, potom čo slotov nacionalizmus zostal osirotený a s ním aj „maďarská karta“, nemal problém sa ich zmocniť a vnášať jed neznášanlivosti do verejnej mienky. Ide totiž vždy o lahodnú hudbu pre množstvo poslucháčov, jeho voličov.

Rekonštrukcia Adrie tak zostáva tromfom socialistov, aby balíček s „maďarskou kartou“ bol vždy po ruke, keď sa iná časť verejnej mienky začína pýtať na nezmyselnosť rakúskej rúry. Finančnú i nič neriešiacu energetickú bezpečnosť Slovenska a ochranu pitnej vody i obydlí občanov.

Zostáva zásadná otázka.

Čo je také motivujúce na realizácií nezmyselného projektu, ďalšieho v plejáde podobných, a to v čase konsolidácie verejných financií, preložené do zrozumiteľnej reči – za veľkých obetí daňového poplatníka, ktorý spláca nezodpovednosť prvej Ficovej vlády z rokov 2006-2010, kde chudobný občan Slovenska platí podnikateľské aktivity aj bohatej rakúskej firme ?

Nemám schopnosti najznámejšieho jasnovidca 20.storočia, Edgarda Cayceho, ktorý predpovedal , že na gízskej plošine, kde stojí Cheopsova pyramída, bude objavená  „Komora poznania“.

U nás na Slovensku je štátna komora, niektorí jej zo žartu hovoria aj štátna pokladnica akoby ukrývala poklad, prázdna. A bude ešte prázdnejšia, pretože novodobé objavné „ekonomické“  schopnosti predsedu vlády sú časovo limitované a motivované voľbou prezidenta. No a tá je až na jar budúceho roku.

U nás na Slovensku máme iné označenie, Tunel poznania, na konci ktorého sú „páchatelia“ neznámi a žijú si veselý a blahobytný podnikateľský život.

Tak, ako bol jasnovidec Cayce v „stave vytrženia“ pri Komore poznania aj mňa sa už mesiace, počas ktorých skladám mozaiku Tunelu poznania, chytá vytrženie. Viac , ako realistické, pretože jednotlivé „kamienky“  motívov aj osôb z pozadia sú zo dňa na deň viditeľnejšie.

Čudný projekt, keď na jednej strane misky váh sú položené súkromné záujmy rakúskeho investora vyvážené záväzkom slovenských daňových poplatníkov.

Ako pre koho, hovoria optimistickí podnikatelia obchodujúci so štátom, kde iba jeden je osol.

Poznámka: dva údaje boli prevzaté do blogu od © Liliany Rástockej, podpredsedníčky OZ Nie ropovodu cez Žitný ostrov.