Fico nemá šancu

Róbert Fico sa vrhol po hlave do prezidentského súboja. Koncom roka 2012 vcelku pragmaticky usúdil, že dlhodobé vysoké preferencie strany Smer-SD a jeho osobne budú kulminovať a v budúcnosti bude nasledovať prudký pokles. Politika vládnej strany zameraná na deficitnú spotrebu a odmeňovanie sponzorov na jednej strane a nutnosť robiť drastické škrty aby sme sa zmestili do systému európskych rozpočtových noriem a slovenských ústavných dlhových bŕzd, nedáva počas pokračujúcej ekonomickej krízy príliš veľa príležitostí na fanfarónske rozhadzovanie a kupovanie si voličov.

Zároveň sa mu podarilo unikátnym spôsobom vytvoriť v našom parlamentnom systéme zárodok prezidentského, keď Ústavný súd ( o ktorého nezávislosti možno s úspechom pochybovať) schválil veľmi zvláštny precedens. Podľa neho je prezident neriadenou strelou, ktorá nemusí akceptovať parlament a exekutívu pri menovaniach ústavných činiteľov. To mu fakticky dáva neobmedzenú moc pri turbulentných zmenách na týchto postoch a dobrý stratég to bude vedieť využiť (viď skúsenosť so Zemanom v Čechách).

Celý rok 2013 sa niesol v znamení neohlásenej Ficovej prezidentskej kampane za peniaze slovenských daňových poplatníkov, ktorá jeho osobné preferencie držala na rekordných číslach. Osobne zachraňoval krajinu pred povodňami, osobne zberal úrodu a objavoval sa na fotkách s každým, o kom usúdil, že mu to povznesie preferencie. Dokonca si bol ochotný výmenou za teroristov z Guantanáma kúpiť osobnú návštevu u prezidenta USA Obamu! A to všetko zadarmo. Jeho osobne kampaň nestála ani cent na rozdiel od miliónov, ktoré do toho musel vraziť napríklad Andrej Kiska… Všetko sme hradili my, daňoví poplatníci.

Kotlebov nástup

Nôž do chrbta mu vrazil nenápadný fúzkatý radikál z Bystrice, ktorého neuveriteľný vzrast popularity jednoducho ukázal, že Smer-SD stratil príťažlivosť pre extrémistické skupiny voličov grupujúcich sa z bývalých podporovateľov ZRS, SNS, HZDS. Zároveň neuveriteľná skorumpovanosť a spráchnivelosť súčasnej politiky ľudí odradzuje od evolučných riešení  a vytvára priestor pre nerealizovateľné ale o to lepšie vyzerajúce fatamorgány, takže nespokojní voliči z celého politického spektra unikajú pred realitou voľbou radikalizmu. Smer-SD je dnes súčasťou korupčného systému, kde je Fico symbolom, hlavným predstaviteľom. Je to živé a efektívne prepojenie s justičnou mafiou, oligarchami a systém je zameraný len na uspokojovanie moci a odmien jednotlivcov. Kotlebovci sú predĺžením, extrapoláciou sľubotechny Smeru, svojim zameraním na posilnenie centra, úlohy štátu, maximálny etatizmus sú jednoducho extrémnou ľavicou a napriek povesti Fica ako človeka, ktorý len sľubuje prázdne slová, na Kotlebu skrátka nemá.

Prieskumy dnes dokazujú nielen nárast popularity Kotlebu, ale hlavne je viditeľná erózia podpory Ficovej voličskej základne. Už to nie je človek ako oni, už sa s ním neidentifikujú, jeho charizma pri pohľade na miliónové hodinky bledne pri porovnaní s novým ľudovým hrdinom. Nemýľme si – dnešné voľby nie sú prezidentské voľby. Osobným vstupom premiéra vlády a predsedu strany sa z nich stalo referendum o tom, či má Fico a Smer-SD politický mandát na ďalšiu vládu alebo nie. Polarizácia spoločnosti je však tak vysoká, že Fico v druhom kole určite prehrá s kýmkoľvek. Aj s vrecom zemiakov.

Alternatívy

Preto je načase premýšľať nad tým čo ďalej. Sú dve možnosti. Buď Fico bude pokračovať až do trpkého konca a vypije si kalich totálneho debakla do dna, alebo súboj vzdá ešte pre jeho začiatkom.

Druhá možnosť je krajne nezvyklá v našom politickom kontexte u kandidáta, ktorý má opticky najväčšiu podporu. Asi by to bola pre neho najoptimálnejšia stratégia, pretože by mohol z úzadia podporiť kandidáta, ktorý by bol na prezidentskom poste pre neho najvhodnejší. Ja by som tipoval Hrušovského, ktorý vždy bol a bude „mužom dohody“ – nech si už pod dohodou predstavujete čokoľvek. Smer-SD by sa vyhol volebnému poníženiu, nemusel by sa vystaviť referendu, ktoré prednaznačí jeho voľný pád a zachoval by si renomé, ktoré by mu pomohlo v ďalších voľbách 2016. Zároveň by dobre manipulovateľný kandidát na poste prezidenta bol nápomocný aj pri konštituovaní novej koaličnej vlády za vedúcej úlohy Smeru. Proste samé pozitíva.

Osobne si myslím, že Fico bude hrať vabank. Všetok svoj politický kapitál vrazil do tejto kampane a vlastne si uzatvoril všetky iné cesty. Po „úspešnej prehre“ sa jeho marketing s najväčšou pravdepodobnosťou vrhne na obviňovanie opozície a prezidenta za všetky neúspechy. Myslím, že márne. Fico ako prezident a zároveň predseda strany, ktorá má väčšinu v parlamentne je extrémne nebezpečný pre demokraciu a parlamentný systém krajiny. Občiansky,  aktívny prezident je len vítanou protiváhou zneužívania moci.

Mnohí nespokojní ľudia na Slovensku už našli svojho spasiteľa a Fico ním nie je. Smeru-SD nepomôže ani jeho postupné zahnednutie a nakoniec posledné roky budú v pozícii zdochýnajúceho koňa, ktorý najviac kope. Budú rozkrádať, jeden škandál bude nasledovať druhý a rozpad jednotnej voličskej základne bude tak veľký, že Smer-SD bude rád aj polovici súčasných mandátov v roku 2016. A to bude labutia pieseň tohto ľavicového zlepenca…

Chce to len jedno, prísť ku voľbám a zvoliť trebárs aj vrece zemiakov

Zdroj:
https://www.blogovisko.sk/zaplatpanboh-za-milosa-zemana.html
http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/slovensko-prijalo-poslednych-troch-ujgurov-z-guantanama-599913
http://www.slovenskyrozhlad.sk/aktu%C3%81lne-premi%C3%A9ra-r.-fica-prijal-americk%C3%BD-prezident-b.-obama-%E2%80%93-tasr,1977.html