Fico je suterén.

Premiér Róbert Fico je absolútny suterén, politický aj ľudský. Ako politik vedome klame a zavádza a skrýva to za vymakaný politický marketing. Sľúbil vám istoty. Čo vám dal? Máte vyššie dôchodky? Dal vám robotu? Fungujú lepšie nemocnice? Sestričky, pridal vám na platoch? Dôchodcovia, ponechal vám vianočný dôchodok, ktorý by zlá, zlá pravica zrušila. Viete, odkiaľ to zobral? Ukradol to z vrecka tých, ktorí ešte pracujú a vytvárajú nejaké hodnoty. Ošklbal ich cez odvody natoľko, že pre tisíce SZĆO bol toto posledný rok ich podnikania.

Mladí húfne odchádzajú zo Slovenska. Vyháňa ich Fico a jeho politika. Chodím po Slovensku a rozprávam sa s ľuďmi , ktorých deti sú nenávratne preč. Už neodchádzajú len jednotlivci, ale celé rodiny. Nevedia, čo ich čaká, ale vedia, že tu žiť nezvládnu, aj keby chceli. Že nechcú odvádzať dane a odvody z nízkej mzdy, aby to men in black rozkradli. Zariadenie na reset pamäte ľudí síce Ficovi zlyháva, ale je to nič platné. Platné by to bolo vtedy, keby tí kriticky zmýšľajúci zostali na Slovensku a Ficovi to vo voľbách riadne natreli.

Nestane sa tak. Ešte aj ten fešák Kaliňák vyhlási, že nepodporuje voľby cez internet. No jasné, že nie, zrazu by im počty nevychádzali a tí, čo sú za mlákou sa kúpiť nedajú.

Opozícia to pokašľala. To je fakt. Urobili sme množstvo chýb, nedali sme vám poriadnu alternatívu. Aj môj syn chce pri najbližšej príležitosti odísť zo Slovenska, a mňa to mrzí dvojnásobne, ako matku a ako političku, ktorá nedokázala Slovensko urobiť znesitelnejším pre mladých, kritických a šikovných. My v opozícii sme nehomogénna skupina skupiniek, plných alfa samcov, z ktorých chce byť líder každý, ale ani jeden na to nemá.

Sme menšie zlo. Ale momentálne Slovensko nič lepšie nemá a stojí pred obrovskou dilemou. Fico na nás čaká v suteréne. A my buď vystúpime z toho pomyselného výťahu včas, alebo sme nadlho v čiernej diere, a široko ďaleko žiadna ďalšia slušná krajina. Občas nám v tej tme zasvietia Putinove zuby.

Som teraz v eurokampani a chodím po Slovensku. Cez deň rozdávam brožúry a pozvánky na náš politický kabaret Brusel, neblázni. Večer sa potom teším, keď na vystúpenie príde 40 ľudí. Úprimne, som vďačná tým, ktorí nad nami ešte nezlomili palicu a prídu a kladú otázky, akokoľvek kritické. V jeden deň som si po vystúpení klikla na záznam z Ficovho MDŽ v Bratislave.

Tisíce ľudí skandujúcich, tlieskajúcich, do toho Ráž, Berco Balogh, Nikodým, Fico, Paška, ešte im chýbal Richter, známy milovník žien s hotovosťou a modrou tabletkou vo vrecku, ktorý namiesto reálneho riešenia nezamestnanosti chodí po pytačkách.  Ten dav mi pripomenul mečiarove mítingujúce babky. Všetci mali ovisnuté kútiky ako ľudia, ktorí sa už veľmi dávno zabudli usmievať a žijú vo svojej bubline zatrpknutosti. Ľudia, ktorí nemajú potuchy, ako sa dá žiť slušne a radostne, lebo nikdy v žiadnej slušnej a radostnej krajine neboli. Ich svet je ich ulica. Nechcem, aby títo ľudia donekonečna rozhodovali o budúcnosti môjho syna.

Fico je suterén. Ľudský. Ukázal to v plnej kráse v dueli kandidátov. Hnaný nenávisťou z ohrozenia len urážal a kopal. Podľa mňa je na anabolikách a moc klikuje, lebo toľko agresivity som naposledy videla v očiach neonacistických útočníkov v Nitre.  Ľudia, nedajme mu Slovensko.