Feminizmus ako emancipačné a oslobodzovacie ženské hnutie

Problematika feminizmu je obzvlášť zložitá a vrstevnatá. Je toxickým smrtonosným trójskym koňom najmä západnej civilizácie, sfetovanej a zmagorenej liberálnou demokraciou a liberalizmom, aj mimo nej…
Pripomína sopku, ktorá erupciou reálnych aj domnelých „príbalových“ ľudských práv a slobôd už nielen bez ducha, ale už aj bez rozumu a akej-takej racionality a zmyslu pre mieru vecí, rozlíšenia a oddelenia dobrého od zlého, podobne ako Vezuv, zasypáva samú seba…
Feminizmus je súborom rafinovaných zákerností, podsúvaných západniarskej spoločnosti intelektuálnou špičkou neurotickej, frustrovanej a deprivovanej časti údajne diskriminovaného a na svojich právach a slobodách utláčaného „slabého“ pohlavia…
Vymáhanie ženských kvót je nástroj a prostriedok preberania „moci“ v štáte a spoločenských štruktúrach feministkami: tomuto ženskému hnutiu nejde o ženu, ale len o seba, o svoje hnutie a vlastnú agendu, ktorou chce pod svoju dikciu a moc vtiahnuť aj väčšinovú časť ešte mentálne zdravej a normálnej ženskej populácie.
Proces prakticky bez prekážok pokračuje, verejnosť sa nebráni, hrozby nevidí ako nebezpečenstvo, vníma ich len povrchne, verí, dôveruje médiám, feministickým političkám a politikom, ľahkoverne a dôverčivo sa pridáva na ich stranu, zľahčuje.
Feminizmus je vo svojej podstate lesbický s maskulínnym aj femínnym prvkom vzájomnej sexuálnej príťažlivosti feministiek ako náhrada maskulínnosti a femínnosti heterosexuálnych vzťahov medzi normálnymi mužmi a normálnymi ženami vo vzťahu k pojmu NORMALITA a ten, paralelne s ideológmi, pseudo intelektuálmi a pseudovedou LGBTI hnutia sa snažia revidovať a (re)definovať…
Pochopiť šírku a hĺbku súvislostí je dané každému, kto svoju slobodnú vôľu zameria na ich poznanie aspoň akým-takým štúdiom zdrojov…
Európska spoločnosť je vážne znepokojená trvalým pádom demografickej krivky, súvisiacej s poklesom počtu sobášov, pôrodnosti, stúpajúcou rozvodovosťou a zvyšujúcim sa počtom pôrodov a detí mimo manželstva, osamelých, rozvedených a slobodných matiek.
Rastie plastická sexualita nezávisle na anatomickom pohlaví (bi a homo sexualita žien aj mužov) v súbehu s údajnou sociálnou evolúciou a sexuálnou revolúciou, ktorej ideové a filozofické zdroje ponúka sociálna filozofia Frankfurtskej školy (nič spoločné s párkami ani sviečkovou…) pretavovaná do politík neomarxizmu a novej ľavice…
Sexuálna revolúcia sa realizuje a takzvanou výchovou k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu oddeľuje sex od jeho reprodukčnej role
a/ sexom pre sex (pôžitok, rozkoš),
b/ reguláciou počatia, tehotenstva a pôrodnosti antikoncepciou a potratmi.
Presadzuje sa rovnosť a rodová rôznosť: v časti feminizmus ide o domnelý, inak „nevinný a nezištný“ boj za rovnosť mužov a žien, ľudsko-právne podloženú rovnosť príležitostí, odmeňovania a boj proti násiliu mužov na ženách (o násilí žien na mužoch i deťoch sa cudne mlčí…).
Muž je spravidla násilník, povaľač, darebák a hoc aj, často sám nezavinene, neplatič (výživné) a iný dlžník žene (majetok po rozvode).
Takáto verejná mienka je aktívne vytváraná mediálnou manipuláciou verejnosti. Politici a médiá sa aktívne podieľajú na feminizácii spoločnosti a mužská časť politiky a žurnalistiky aktívne pracuje na svojej smrti, pretože: feminizmus je ideológia civilizačnej smrti rovnako, ako rodová ideológia a multikulturalizmus – ten má byť riešením demografickej krízy Európy.
Z tradičnej rodiny, ako základnej stavebnej bunky molekuly spoločnosti je historický a spoločenský prežitok, ktorý treba zničiť a nahradiť čímsi, ale nik nevie, čím…
Ide o frontálny útok na terč, ktorým je manželstvo a rodina. Podieľa sa na ňom a aktívne spolupracuje hnutie LGBTI a ich agenda.
To, čo sa skrýva pod feminizmom, väčšina negramotných a povrchných, ľahkomyseľných novinárov a politikov (tiež pro feministických aktivistov a hlupákov) vôbec netuší…
Postupné oslobodzovanie sa žien od mužov na pozadí ich boja o nezávislosť, rovnoprávnosť a proti násiliu sa deje
a/ vytesňovaním a obmedzovaním role muža zo sexu a života ženy, matky a jeho podielu na reprodukcii náhradou umelými (bezkontaktnými) reprodukčnými nástrojmi,
b/ spolužitia so ženou rozbíjaním manželstva a rodiny založenej na manželstve muža a ženy,
c/ (re)definíciou pojmu rodina, je ňou čokoľvek, čo sa za rodinu samo prehlási,
d/ tichou (aj štátnou) podporou voľných zväzkov (na pohlaví nezáleží, hlavne, že sa majú radi)…
Preukázateľný je feministický aktivizmus sudkýň, v časti rozvod a umiestnenie detí po rozvode
a/ v neprospech mužov, otcov, rozvádzajú sa spravidla manželky s manželmi, vinný je manžel a jeho vina sa nedokazuje, stačí obvinenie a tvrdenie ženy, manželky, matky, prípadne (aj vynútené) svedectvo detí,
b/sudkyne spravidla deti zverujú ženám, matkám…
Zároveň rastie množstvo odobratých detí z rodín, v dôsledku násilia a zneužívania detí jedným z rodičov alebo obomi rodičmi, často údajného, nepreukázaného, postaveného na domnienke, podozrení a svedectve“.
Odobraté deti sú „tovarom“ a databázou pre homosexuálne (ženské i mužské) páry: ťažko preukázateľná „vedľajšia zárobková činnosť“ inštitútov sociálno-právnej ochrany detí…
Štátne sociálne politiky viac „sieťujú“ osamelé matky a bezprizorné deti, než manželstvo a rodinu.
Silnie pedofilný paternalizmus štátu (detské domovy, náhradné a profesionálne rodičovstvo, ktoré odčerpáva stále viac prostriedkov zo štátneho rozpočtu).
Feministky sa potichu a nenápadne združujú do pseudo komunít alebo pseudo rodín, založených na voľnom zväzku dvoch a viacerých žien, podieľajúcich sa na starostlivosti, opatere a výchove detí, kde prítomnosť a rola muža je nežiaduca.
Feminita dominuje na úradoch odborov sociálnych vecí a rodiny, v časti kolízna opatrovateľka, dohľad nad dodržiavaním práv žien, matiek a detí a nad plnením povinností (nie práv!) mužov a otcov…
Feminita prevláda v súdnictve a v rodinnom práve.
Pribudol inštitút detského ombudsmana: prinesie viac udaní detí na rodičov a viac odobratých detí: Slovensko kráča v šaľapajach juvenilnej justície podľa vzoru Škandinávie a UK…
Rozvedené, osamelé a slobodné matky sa utiekajú k sexu so svojimi deťmi (hetero i lesbickému), čo sa v časti sexuálne zneužívanie detí deje skryte, ako málo pravdepodobné a zamlčiavané (štatisticky „bezvýznamé“ odhalené prípady pod špičkou ľadovca…).
Pod vlajkou scestných ideí Veľkej francúzskej revolúcie, marxizmu, neomarxizmu a univerzality ľudských práv a slobôd vznikali aj medzinárodné dokumenty o ľudských právach, v ich vývoji a výsledku pretavené do:
1. Listiny základných práv a slobôd
2. Charty práv EÚ (paralelná súčasť Lisabonskej zmluvy)
Aplikované a implementované do:
Vládnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv
Akčného plánu pre LGBTI osoby (produkt „stratégie“)
Aj na dikcii (hoc aj neratifikovanej):
Istambulského dohovoru
A en bloc odmietnutých:
Jogjakartských princípov
P.S. Proti ženským kvótam bola pôvodne, za seba a spontánne aj česká eurokomisárka Věra Jourová. Až do momentu, kedy namiesto ochrany práv spotrebiteľa po „grilovaní“ Európskou komisiou dostala agendu rodových rovností. Dnes aj vo vlastnom existenčnom záujme plní zadané úlohy…
Slovenskou ochrankyňou práv (ale aj českou ombudsmankou) je žena. Slovenskou ochrankyňou práv detí je žena.
Feminizmus je popri multikulturalizme a gender ideológii (mainstreaming) tretím neomarxistickým zlom…
Na presadzovení práv LGBTI a feministiek sa významne podieľa Európska komisia, jej komisári a správy Lunacek, Estrela, Tarabela, Rodriguez (žiada voľnú a dostupnú antikoncepciu pre dievčatá a interrupcie: bez súhlasu a vedomia rodičov detí…).
Zopár dobrých tipov a odporúčaní pre samoštúdium:
Frankfurtská škola a její ideoví sodruzi
Frankfurtská škola. Feminizmus a LGBT v širšom kontexte
Nebezpečný rozmach genderovej politiky
Radikálny feminizmus v boji proti tradičnej rodine
Radikálny feminizmus v kultúrnej vojne
Rodová rovnosť a feminizmus
Heslá zadajte do google.