Expert hovorí: Islam preberá vládu a Európa sa onedlho zmení

Počet zobrazení: 5

Podľa Dr. Mordechai Kedara Európa mäkne, čo spolu s demografiou vedie k „priepastným“ zmenám. Dr Zvika Libman: Nepokoje začali islamskí kazatelia požadujúci moslimský štát

Vražda vojaka v Londýne, bodnutie vojaka v Paríži a násilnosti, ktoré vypukli vo Švédsku – Európsky budíček opäť vyzváňal počas uplynulého týždňa. Negatívna pôrodnosť Európanov v porovnaní s nárastom moslimov, ťažká nezamestnanosť a sociálno-náboženská izolácia európskych prisťahovalcov sú opäť na programe dňa.

Európa stratila svoju vôľu žiť ako Európa. Tá je zhromaždená v múzeách, v histórii. Ak európski vodcovia neskoncujú s prisťahovalectvom, budeme čoskoro svedkami smrteľných kŕčov kontinentu, ako ho poznáme“, povedal odborník na Blízky východ Dr Mordechai Kedar pre Ynet.

Aj keď by mohlo byť trochu demagogické spájať tieto tri udalosti minulých dní v rôznych európskych krajinách pod označením „islamský extrémizmus“ a to aj keď hnev vzbĺkol v sociálne slabých vrstvách imigrantov, je ťažké ignorovať spoločné fakty, ktoré majú pri svojich základoch. Za všetkými udalosťami stoja africkí prisťahovalci z islamských krajín.

Dr Zvika Libman študuje vplyv moslimskej menšiny v Európe vo svetle radikálneho islamu v európskych krajinách. Keď vidí realitu, hovorí, neexistuje žiadna iná alternatíva pre interpretáciu udalostí. : „Niet pochýb, že nezamestnanosť a ekonomické ťažkosti vedú k nepokojom, ako k tomu došlo vo Francúzsku. A áno, existuje tu znevýhodnenie vo vyrovnávaní sa s európskymi meštiakmi, ale nejedná sa len o horkosť kvôli ekonomickej situácii – pretože nezamestnanosť existuje aj medzi mladými, ktorí nie sú moslimami, ako je tomu napríklad v Španielsku.

Po nepokojoch vo Švédsku (Foto: AFP)

Miesto ubodania v Paríži (Foto: AP)

Obvinený vrah v Londýne(Foto: Reuters)

Moslimovia majú živnú pôdu v mešitách, ktoré ich burcujú, kážu im, že sú zbavení práv, že do spoločnosti nepatria, že nie sú chcení a že jediným riešením je krajina s arabskou väčšinou. To je východiskový bod týchto nepokojov. “

Podľa Dr Libmana je príkladom situácie v Európe Švédsko. Prisťahovalci bez peňažných prostriedkov z chudobných krajín bývalých kolónií dostávajú bývanie, vzdelanie a podporu z európskeho sociálneho systému, ale stále sú nahnevaní na vládu.

Nepokoje vo Švédsku

„Podporu, ktorú dostávajú, by v iných krajinách nedostali. Podmienky sú oveľa lepšie ako predtým. Aj keď je pravda, že existuje veľký rozdiel medzi chudobnejšími triedami a existuje horkosť a deprivácia – treba spomenúť, že ekonomické rozdiely existovali aj v krajinách ich pôvodu, kde im vládli bohatí tyrani. Vo Švédsku, kde najsilnejšími triedami sú občania a nie tyrani, majú teoreticky rovnosť šancí dosiahnuť túto úroveň ak majú šťastie, pričom niektorým sa dokonca podarilo integrovať do miestnej a národnej politiky. Neexistuje tam žiadny útlak moslimov, naopak. A stále sme svedkami takých výbuchov násilností, „uviedol.

Slabnutie Európy

Podľa Dr Kedara je dopredu známe, že tento proces skončí dezintegráciou súčasného stavu Európy. „Všetko je to následok európskeho mäknutia, ktoré moslimovia vnímajú ako slabosť, ako by Európu dostávali zadarmo do svojich rúk. Oni dobrovoľne nesplynú, celé štvrte si udržujú kultúru, ktorú si so sebou priniesli, nestarajú sa o jazyk a ekonomiku a zostávajú vo svojich enklávach. Raz mi jeden Francúz alžírskeho pôvodu povedal, že sa nesťahujú z Alžírska do Francúzska, ale berú si Alžírsko do Francúzska. “

Podľa mnohých štúdií, je demografia tým prvkom, ktorý spôsobuje postupnú degradáciu. Poukazuje na cestu ku ktorej kontinent smeruje – Európska pôrodnosť klesá, zatiaľ čo moslimskí prisťahovalci zdvojnásobujú svoje počty.

„Ak by sa chceli začleniť do spoločnosti, ako dúfali európski predstavitelia, nebol by to problém,“ hovorí Kedar. „Ale pretože si chcú ponechať svoje identity a meniť Európu, je to samozrejme veľký problém. Každý rok sa vo Francúzsku rodí viac moslimov, než nemoslimov. V Japonsku nie sú žiadni moslimovia, pretože im to neumožňujú. Rasizmus? Možno. Nadradenosť? Možno. Je im to jedno. Chcú zachovať Japonsko a dívajú sa na každého zvrchu.“

Podľa Libmana je snom európskych predstaviteľov, predovšetkým nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a britského premiéra Davida Camerona, vidieť druhú a tretiu generáciu imigrantov ako bežných občanov a rozbiť úmyselnú segregáciu prisťahovaleckej moslimskej komunity. „V každej z hostiteľských krajín sú tisíce mešít, najmä kľúčových krajinách – Nemecku, Francúzsku a Británii. Rodičia, dokonca aj tí, ktorí sa asimilovali do európskej spoločnosti, nezabúdajú posielať svoje deti do tradičných škôl.

Spriaznenosť vo vzťahu k pôvodu a náboženstvu existuje bez prestania, a to viac ku globálnej moslimskej entite – umme, než ku skutočnej krajine pôvodu. V krajinách, z ktorých pochádzajú – v Turecku, v Egypte vidia trendy, kde sa všade diskutuje o islame ako o čomsi globálnom. “

Ako dlho bude Európa túto situáciu zvládať? „Dobrá otázka,“ hovorí Libman a jeho odpoveď nie je príliš optimistická. „Po II. svetovej vojne je Európa veľmi citlivá na čokoľvek, čo má čo do činenia s ľudskými právami a so slobodou. Na druhej stranu absorbuje cudzincov, ktorí sa neintegrujú do spoločnosti. Európa potrebuje pracovnú silu, pretože pôrodnosť je nízka. Potrebujú tých prisťahovalcov, ktorí chcú zmeniť náboženskú identitu kontinentu. Je to zaujímavá doba“