Európsky súd pre ľudské práva verzus Rusko

Počet zobrazení: 7

Rusko musí zaplatiť desať miliónov eur najmenej 1500 gruzínskym občanom, zadržaných a v roku 2006 vyhnaných z Ruska. Rozhodol o tom dnes Európsky súd pre ľudské práva (ESLP) v Štrasburgu.

ESĽP ako súdny nástroj Rady Európy už v roku 2014 uviedol, že Moskva vyhostením Gruzíncov porušila ich ľudské práva, za čo im bude musieť zaplatiť.
Judikatúra: Článok 4 Protokolu Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv sa týka zákazu kolektívneho vyhosťovania cudzincov.
Sumy vo výške 10 až 15 tisíc eur, v ktorých bol tiež porušený článok 5, ktorý sa týka práva na slobodu a osobnú bezpečnosť a článku 3, ktorý hovorí o zákaze mučenia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania. Ruské úrady by mali pri odškodnení zvážiť aj dobu väznenia dotknutých osôb.
Verdikty Európskeho súdu pre ľudské práva sú záväzné pre členov Rady Európy (RE), ku ktorým (zatiaľ) patrí aj Rusko.
Ruskí poslanci RE mali pozastavené hlasovacie práva už v apríli 2014 pre údajnú anexiu Krymu Ruskom a znova v od roku 2015 pre Ukrajinu (Minské dohody) čo zakladá otázku na dôvod pre viazanosť Ruska verdiktmi ESĽP…
Parlamentné zhromaždenie dáva odporúčania vládam 47 členských krajín Rady Európy aj vo veciach ľudských páv.
Možné konzekvencie zo strany Ruska: Na programe budúcich dní je v možnosti rozhodnutie Kremľa pre zastavenie finančných príspevkov na činnosť Rady Európy a vystúpenie z Rady; obdobne ako USA verzus OSN a UNESCO.
Rusi na protest pozastavili svoju činnosť v jej parlamentnom zhromaždení s odôvodnením, že suverénna a zvrchovaná Ruská federácia nie je povinná riadiť sa odporúčaniami Rady EÚ, riadenej Bruselom (a USA) ani ESĽP či sankciami, a zvažuje svoj odchod z Rady ako jej „nesvojprávny“ člen…
Podľa Kremľa má Rusko zvrchované a suverénne právo na svoje riešenia migrácie, azylovej politiky a prisťahovalectva.
…
Verdikt ESĽP súvisí s päťdňovou vojnou Ruska s Gruzínskom o Južné Osetsko a Abcházsko. Šlo o finále bojov už z 90-tych rokov a sovietskych čias, keď obe republiky mali štatút autonómií v rámci sovietskeho Gruzínska (porovnajte ústavný status Krymu verzus Ukrajina): Väčšie je Abcházsko, ležiace na brehu Čierneho mora v podhorí Kaukazu. V roku 1989 tam žilo 536 tisíc ľudí. 96 tisíc Abcházcov, o územie sa deliacich s Gruzíncami, Arménmi, Rusmi aj mnohými ďalšími národnosťami.
Menšie Južné Osetsko leží vo vnútrozemí a prechádza ňou jedna z troch ciest spájajúcich Gruzínsko s Ruskom. Podľa posledného sovietskeho sčítania ľudu v nej žilo 99 tisíc ľudí – Oseti, Gruzínci, Rusi aj ďalšie národnosti. Oseti zároveň obývali aj niektoré oblasti inde v Gruzínsku a na štyristo tisíc ich žilo v autonómnej republike Severné Osetsko v rámci ruskej zväzovej republiky.
Jadro konfliktu: Gruzínsko vyhlásilo 9.4. 1991 samostatnosť a nezávislosť od ZSSR a mnohí Abcházci aj Oseti vycítili príležitosť a urobili rovnaký krok, čo gruzínska vláda odmietla pripustiť.
Nasledovala občianska vojna 1992-3, zrútenie gruzínskeho režimu a vláda Ševarnadzeho, bitka o Gagru (október 1992), masaker v Suchumi (16.9.1993), gruzínsko-abcházske mierové rozhovory, Šesťdenná vojna (vzbura Gruzíncov v Gali), Kodorská kríza 2001, útok Abcházcov proti Gruzínsku v auguste 2008, podľa gruzínskeho ministerstva vnútra začalo na Kodorskú úžinu 10. augusta útok aj Rusko a podľa agentúry AFP ju bombardovalo ruskej letectvo. Abcházsko vyhlásilo mobilizáciu vojenských záloh, parlament schválil výnos o vyhlásení vojnového stavu a prezident Abcházska Sergej Bagapš potvrdil vyslanie tisícky bojovníkov do tiesňavy aj žiadosť Rusku o posilnení vojenskej prítomnosti na gruzínsko-Abcházskej hranici. Po skončení gruzínsko-ruskej vojny vzniklo 26.8. 2008 samostatné Abcházsko.
Vojenská intervencia Ruska v oblasti neznamenala nič iné, ako upokojenie situácie na národnostno-zmiešaných územiach aj za cenu obetí, pričom ju nemožno označiť ako akt agresivity: Rusko jednoducho má právo na pokoj a stabilitu vo svojom regióne.
…
Nie je veľmi „od veci“ ak zmienim prezidentskú kandidatúru predsedu SMK József Menyhárt, ktorý chce byť „silným hlasom Maďarov“ na Slovensku…
(ten hlas je komentár sám za seba).
(mrzí ho, že na južnom Slovensku je už dlho národnostný pokoj?)
(pre SMK „maďarská karta“ nie je mŕtva, ani nespí, len spočíva…)
…
A v spore tkvie aj dvojitý meter Ruska a ESĽP (Rady Európy) a je plne na Rusku, ako sa s vecou a rozhodnutím vyrovná…
V tom tkvie aj 17 rozličných metrov na základné právo národov na sebaurčenie a medzinárodné právo.
Pre Kremeľ ani preto, nemôže byť Rada Európy a ESĽP autoritou…
…
Každá veľmoc si diktuje, s kým bude, nebude rokovať a o čom…
Žiadna veľmoc nemá rada diktatúru.
Mimochodom, je EÚ veľmoc?
Samozrejme, budú „kecy“…
…
Je lepšie vyhostiť, alebo repatriovať, než vyvraždiť alebo naložiť do vagónov a porozvážať do koncentrákov…
Skúste niečo o Banderovcoch (Poliaci, volyňskí Česi…)
Skúste niečo aj o Benešových dekrétoch…