Európa v kríze – kde je problém?

Zadlžovanie je cesta do pekiel

Mnohí určite poznáte ten starý vtip o jednotlivých druhoch kapitalizmu, ktorý sa začína: „Máš dve kravy…“. Pripomeniem na ilustráciu pár pasáží z neho:
Tradičný kapitalizmus
Máš dve kravy. Jednu predáš a kúpiš býka. Tvoje stádo sa zväčšuje a ekonomika rastie. Predáš ho a odídeš zabezpečený do dôchodku.
Francúzsky kapitalizmus
Máš dve kravy. Začneš štrajkovať, pretože chceš tri.
Švédsky kapitalizmus
Máš dve kravy. Keďže sú obe ženského pohlavia žiadaš vládnu podporu za podnecovanie rodovej rovnosti.
Taliansky kapitalizmus
Máš dve kravy, ale nevieš kde sú. Dáš si teda prestávku na obed.

Síce s preháňaním, ale predsa tento vtip pekne ilustruje odklon od podstaty kapitalizmu, respektíve fakt, že každý národ má svoju mentalitu, ktorá ovplyvňuje aj fungovanie ekonomiky. Iste, keby sme sa v živote pozerali len na ekonomiku, tak by sme boli ako stroje a život by nestál za veľa. Osobitne pri riadení štátu však treba na každú aktivitu zohnať patričné zdroje, na dobré slovo to nefunguje (alebo len krátkodobo).

Európa je rozmanitá a preto je aj životný štýl všade iný, osobitne je hmatateľný rozdiel medzi severom a juhom. Príčina je zrejmá. Čím chladnejšie, tým viac bolo treba makať na tom, aby človek prežil. V lete a na jeseň bolo nevyhnutné si spraviť zásoby na zimu. Na juhu to potrebné nebolo, dalo sa prežiť aj s vyloženými nohami. Pravdou je, že staroveké civilizácie vznikali v teplých (a úrodných) oblastiach. Bolo to preto, lebo sa tam z poľnohospodárstva dala vyživovať hojná populácia. Čím však začal byť dôležitejší technický pokrok, tým viac mal navrch zručný sever.

Nasledovný predpoklad je jedným z najväčších politických omylov v Európe. Konkrétne, že keď sever vydotuje juh, na juhu sa naštartuje ekonomika a sever dobehne. Potom budú spolu nažívať na rovnakej ekonomickej úrovni s rovnako fungujúcimi ekonomikami.
Jednoducho, takto to nikdy nemôže fungovať. Sever, čo je hlavne Nemecko, teraz neprestajne dotuje juh a čím viac sa dotuje, tým menšia je motivácia juhu pracovať. Načo? Slnko svieti a treba si užiť život. Keď budú makať, tak sa dotácie stopnú.
Navyše južné štáty túto situáciu využili a výrazne sa zadlžili. Vďaka vstupu do Eurozóny si požičiavali peniaze „na meno“ a to toľko, koľko to len šlo (žiť treba tu a teraz, zajtra tu už nemusíme byť).
Pozrite si nasledovný graf, zadlženosť štátov Eurozóny v poradí juh > severo-západ > východ (zdroj CIA World Factbook – 2009 odhad):

Vidíme, že južné štáty sú riadne zadlžené. No severo-západ príliš nezaostáva. Tieto údaje sú pomerné (dlh voči HDP krajiny) a nehovoria o tom, z čoho sa HDP skladá. A tu je rozdiel medzi severom a juhom markantný. Tomu sa presnejšie budem venovať v pokračovaní.
Najlepšie je na tom východná Európa, vrátane štátov bez Eura, až na Maďarsko. Posledných 20 rokov bolo pre východ EÚ ťažkých, ale posledné roky už prinášali zaslúžené ovocie. Bohužiaľ, zastavila to kríza na západe.
Zadlžovanie prenáša ťarchu do budúcnosti a zväčšuje ju. Keď má krajina splatiť dlh, väčšinou si požičia na splátku + úrok a zadlženie si ešte zvýši. Osobitne v tomto čase. Výnosy daní jednotlivých štátov klesajú, pretože firmy majú stratu a ľudia prichádzajú o zamestnanie. Náklady stúpajú, lebo sa vypláca viac peňazí nezamestnaným a rôzne dotácie. Zdôrazňujem teda, že v roku 2010 bude zadlženie štátov ešte väčšie!

Ak sa vrátime ku Grécku, tak jeho problém je extrémny a dohodnutou pomocou sa len oddialil a zväčšil. Trhy im požičajú, lebo im to neskôr vykryjú Medzinárodný Menový Fond a štáty Eurozóny. Teda aj my. Z našich horko-ťažko prácou vo fabrikách nasporených peňazí sa bude dotovať záchrana oveľa vyššej životnej úrovne (za málo práce) inde.
Oproti Nemecku sa však ešte stále nemôžeme príliš sťažovať, to ich už dotuje 30 rokov a vďaky sa za to nedočkalo, práve naopak. Ktovie koľko pravdy je na tom, že Nemci majú pripravenú tlač Mariek pre prípad, že sa Euro zrúti.

Všetky štáty sú zadlžené. Komu tie peniaze dlžia?
Táto otázka často rezonuje v diskusiách a znie naozaj záhadne. Odpoveď som už čiastočne naznačil vyššie, teraz podám komplexné vysvetlenie.
Po prvé, štáty dlžia iným štátom. Najmä cez organizácie ako Medzinárodný menový fond. Takto dlžia hlavne slabšie štáty silnejším, keďže MMF požičiava na základe toho, že nejaká krajina má veľké ekonomické problémy. Naposledy takto požičal Maďarsku a Ukrajine.
Slovensko naopak stále požičiava, nedávno sme požičali MMF 440 miliónov Eur. Čiže komu dlžia štáty? Z iných štátov aj Slovensku.
Po druhé, štáty dlžia komukoľvek. Štáty si najčastejšie požičiavajú tak, že vydajú dlhopisy.
Dlhopis si následne môže kúpiť ktokoľvek. Banka, investičný fond, individuálny investor. Ak ste v druhom pilieri, tak s najväčšou pravdepodobnosťou máte v portfóliu dlhopisy niekoľkých štátov. Takže komu dlžia štáty? Pravdepodobne aj vám.
Grécko si navyše požičalo aj od amerických bánk, pričom tieto pôžičky sa snažilo zakamuflovať. Štáty si však zvyčajne priamo od bánk nepožičiavajú, keď tak nepriamo cez štátne inštitúcie a podniky.