ESO v praxi

Zo služobných dôvodov som navštívil sídlo samosprávneho kraja. Tak také prepychové kancelárie som ešte nevidel. Bol som unesený. . .

Keď som však chcel navštíviť pracovníčku tejto veľkolepej organizácia a odovzdať jej list, musel som jej zazvoniť vnútorným telefónom, aby som sa k nej dostal a odovzdal som jej list. Ani v jednej našej banke som nevidel také bezpečnostné opatrenia. Zrejme sú to zvláštne a dôležité zvieratá – tak sa totiž za socializmu u nás hovorilo vysokopostaveným osobám (to je poznámka pre mladšiu časť čitateľského spektra).

Mnoho sa predtým popísalo o ESO. Nie je to eso z kariet, ale zamýšľaná reorganizácia štátnej správy. Pripadá mi to ako za socializmu prestavba. Vtedy koloval vtip: Čo je prestavba? No, vezmeš vedro s kameňmi a presypeš ho do druhého vedra. No, a čo? Veď sa nič nestalo! No nič, ale ten rachot . . . Toto sa dá k tomu prirovnať. Napr. krajská školská správa sa menuje obvodná školská správa. Načo vôbec táto správa je?

Predstavte si, že škola má vlastný peňažný účet a prídu naň peniaze za nejakú činnosť učiteľov (školenie dospelých a pod.). Škola však s peniazmi na vlastnom účte nemôže hýbať!!! Peniaze si vezme školská správa a škole ich vydá len na požiadanie, čo trvá jeden kvartál.  A to už je realita! Sú to však peniaze za činnosť, ktorú vykonali učitelia školy už dávno predtým, ako prídu na účet školy. Samozrejme, že sa tam s tých peňazí niečo správe „prilepí“. Veď vykonali finančný obrat… Ale načo? A podobne je to aj s peniazmi na výplaty pre učiteľov. Veď to je choré, ako je chorý aj náš štát.

Vo Francúzsku majú učitelia definitívu. Pre učiteľa je tam zamestnávateľom ministerstvo školstva – teda štát. Ak chce učiteľ dovolenku, požiada o ňu ministra školstva. Ak potrebuje stôl, zabezpečí mu ho škola. V školskej rade, ktorá riadi beh školy, je 5 učiteľov, 5 zástupcov žiakov, zástupcovia rodičov, riaditeľ školy a hospodárka. Táto rada určuje smerovanie školy.

Niečo podobné by malo byť aj u nás. Nepotrebovali by sme ESO. Veď ministerstvo školstva dostáva na začiatku školského roka, ako i v priebehu, informácie o počte žiakov a učiteľov na škole. Tak presne vie, koľko peňazí má na školu poslať. Ale malo by to poslať priamo na účet školy a nie cez niekoľko ďalších zbytočných organizácií. Preto sa nečudujme, že platy učiteľov u nás sú také malé, keď v každej takejto organizácii z peňazí pre školu niečo zostane (veď aj oni musia dostávať plat!).

Tak, ako to funguje vo Francúzsku, by to malo fungovať aj u nás. Veď sme v EU!