Erdoganov „Blitzkrieg“

Turecko a Rusko sa vo štvrtok dohodli na prímerí v sýrskej provincii Idlíb. V pondelok sa Erdogan posadil za bruselský stôl o 18-tej, odišiel od neho o 20,15. Hostitelia vydali správu pre tlač o 20,30.

V nedeľu pred cestou do Berlína si turecký prezident Erdogan vymenil údery s gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom o utečencoch na turecko-gréckej hranici:
„Hej, Grécko, otvor aj ty brány! Nechaj migrantov prejsť do iných krajín a zbav sa bremena.“
„Hej, ty, Grécko, títo ľudia u vás nezostanú, odídu do iných európskych krajín. Prečo im neotváraš brány?“
O 28 hodín neskôr turecký prezident sedel na večeri a rokovaniach s vedúcimi predstaviteľmi EÚ v Bruseli.
…
Akosi mu nedošlo, že EÚ nie sú len jej predstavitelia ale národné členské štáty, s ktorými rokované nie je. Vedenie EÚ nie je federálna vláda.
Ani dohoda s Tureckom nebola konsenzom EÚ, ale v réžii Nemecka.
Vyššiu právnu silu má ochrana vonkajších hraníc a bezpečnosti Únie.
Ide stále iba o „hru“ viac na osi Nemecko-Turecko než EÚ. Indícia: Ursula von der Layen a pozadie: Merkelová.
Merkelová na nemecko-gréckom ekonomickom fóre v pondelok popoludní v Berlíne vyhlásila: „Urobím čo je v mojich silách, aby sa dohoda medzi EÚ a Tureckom dostala na novú úroveň“.
Z pohľadu Erdogana to bola rozhodujúca veta. Zjednodušene to znamená, že EÚ a Turecko sa už nechcú sústrediť iba na zabezpečenie tureckých hraníc a zodpovedajúcu podporu v miliardách z Bruselu, ale aj na ďalšie body dohody z roku 2016.
…
Na bruselskom stretnutí vedúci predstavitelia EÚ opakovane obviňovali Erdogana z vydierania, lebo pred 10-timi dňami poslal desiatky tisíc migrantov smerom k gréckej hranici.
Výsledok stretnutia:
Dohoda medzi EÚ a Tureckom z marca 2016 zostáva v platnosti, vyhlásila von der Leyen „pevným hlasom“ (…). Minister zahraničných vecí EÚ Josep Borrell a turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Cavusoglu by mali v najbližších dňoch vyriešiť akékoľvek nezhody týkajúce sa vykonávania dohody spolu s tímom expertov, dodal predseda Rady Michel.
Obaja hostitelia ocenili rozhovor s Erdoganom. Von der Leyen ho nazvala „konštruktívnym“. To je všetko. Tak píše Die Welt:
https://www.welt.de/politik/ausland/article206453459/Migrationskrise-Erdogans-Blitzangriff-hat-die-Europaeer-durchgeruettelt.html
EÚ nedokáže čeliť ani Erdoganovi ani migračnej kríze, lebo Erdogan bojuje európskymi hodnotami.
V diplomatickom jazyku „konštruktívny rozhovor“ znamená „konštruktívny ústup“.
A návrat k rokovaniam.
…
Erdoganov „bleskový útok“ otriasol Európanmi. Jeho požiadavka na otvorenie hraníc s Gréckom reštartovala zaseknuté rokovania, ktorému dominovali vzájomné výčitky.
Niečo ako cestovný plán. Triumf pre Erdogana
Po Merkelovej popoludňajšom vyhlásení (pondelok) nasledovalo večer po večeri Michelsovo vyhlásenie, že tím expertov sa bude starať o vykonávanie dohody. Je to niečo ako cestovná mapa.
Diplomati EÚ očakávajú, že kríza na grécko-tureckej hranici tak čoskoro skončí a turecká vláda v najbližších dňoch postupne stiahne všetkých migrantov z hranice. Zvážala ich k nej autobusmi.
Humanitárna kríza tam je nadkritická. Aj pre chladné neskoro zimné obdobie.
Erdogan chce svojimi útokmi dosiahnuť štyri ciele:
1. Bezvízový vstup tureckých občanov do EÚ. Výrazne by sa tým rozšírili hospodárske vzťahy a pre Erdogana by to bol tiež veľký domáci úspech. Turecká vláda musí ešte splniť päť z celkovo 72 podmienok:
Ide o zmenu kontroverzných protiteroristických právnych predpisov, prepustenie zadržaných novinárov a návrat štátnych zamestnancov, ktorí sú podozriví z toho, že sú zástancami hnutia Gül, a preto prišli o prácu.
Európska komisia vydá zelenú liberalizácii vízového režimu. Pre EÚ obrovský prínos: Ankara vezme späť všetkých migrantov, ktorí nelegálne vstúpili do schengenského priestoru.
To znamená, že Brusel už netrvá na liberálnych hodnotách v časti „voľný pohyb“ utečencov a migrantov ako na základnom ľudskom práve a uznáva, že
a/  ide len o právo (ak také právny poriadok EÚ a členských štátov Únie pozná),
b/ potvrdzuje tým aj právo na ochranu vonkajších hraníc EÚ.
Tým by sa Grécko zbavilo záťaže na humanitárne preťažených ostrovoch v Egejskom mori a život by sa tam mohol opäť pomaly normalizovať.
Mimochodom, podľa nemeckého Die Welt, najväčšími odporcami liberalizácie vízového režimu EÚ Tureckom sú: Rakúsko, Slovensko, Dánsko, Francúzsko a Švédsko.
2. Ďalšie rozšírenie colnej únie medzi Tureckom a EÚ. V júni 2018 sa členské štáty Únie z dôvodu pokračujúceho porušovania základných demokratických práv rozhodli, že nebudú s Tureckom rokovať o rozšírení colnej únie o poľnohospodárstvo a služby.
Obe strany by z toho mali hospodársky prospech.
Mníchovský inštitút Ifo: „Rozšírenie colnej únie by mohlo viesť k zvýšeniu tureckého hrubého domáceho produktu o 1,84 percenta. Vývoz poľnohospodárstva do EÚ by sa mohol zvýšiť o 95 percent a služieb až o 430 percent.“
3. Podľa diplomatov EÚ sa Ankara odvoláva na článok 9 dohody medzi EÚ a Tureckom: Zriadenie bezpečnostnej zóny v Sýrii neďaleko tureckých hraníc a finančnej pomoci. Táto rozprava sa opäť otvorila.
4. Ankara trvá na tom, aby sa v budúcnosti opäť konali pravidelné stretnutia medzi Tureckom a Európskou úniou. To by na medzinárodnej úrovni posilnilo Turecko a zvýšilo tlak na vzájomné dohody.
A zrejme aj z viny Turecka (demokracia) možné „rozmrazenie“ prístupových rokovaní o členstve Turecka v EÚ.
…
EÚ zvažuje, že prijme 1500 detí migrantov, ktoré sú umiestnené v táboroch na gréckych ostrovoch. Návrh oznámilo Nemecko, podľa ktorého sa o humanitárnom riešení situácie rokuje na európskej úrovi. Nemecko je podľa AFP pripravené prevziať „primeraný podiel“.
…
Denník N o bruselskej schôdzke na úrovni Turecko EÚ informoval:
https://dennikn.sk/minuta/1791628/?ref=mpm
Denník SME: https://svet.sme.sk/c/22353730/turecko-musi-stiahnut-migrantov-z-hranice-s-greckom-vyhlasila-von-der-leyenova.html?ref=njctse
Erdogan zároveň žiada, aby ho spojenci z NATO podporili v Sýrii
Brusel 9. marca (TASR) Turecko očakáva od spojencov z NATO „konkrétnu podporu“ v konflikte v Sýrii. Vyhlásil v pondelok počas návštevy Bruselu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
Turecké angažmán v Sýrii nie je pod hlavičkou NATO ani BR OSN.
Denník Pravda: https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/545058-erdogan-ziada-aby-ho-spojenci-z-nato-podporili-v-syrii/
Web Hlavné správy: https://www.hlavnespravy.sk/erdogan-ziada-aby-ho-spojenci-nato-podporili-syrii/2079731
Turecko ako členská krajina NATO nečelí útoku a preto nemožno uplatniť Čl. 5 Zmluvy NATO. Takým nebolo ani angažmán USA.
Aliancia výzve Erdogana nesmie vyhovieť, inak by sa zmenil jej charakter z obrannej na útočnú (proti Assadovi a suverénnej Sýrii).
Z Bruselu však zaznelo, že musí najprv prestať povzbudzovať migrantov, aby šli cez Grécko do EÚ.
Pôvodcom druhej najväčšej utečeneckej a migračnej vlny po roku 2015 je Turecko. Tej prvej bola Angela Merkel a jej „Welcome to refugees“.
Brusel nerovná sa NATO ani BR OSN.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan