Éra fiktívnych prosperít prezrela. Je čas na zmenu.

Prosperita „západu“ sa nám pomaly, ale isto vytráca. Veľa ľudí tomu neverí a ešte viac o tom ani netuší … majú dosť svojich starostí. Príčinou sú javy, ktoré sú škodlivé v samotnej svojej podstate. Je ale zaujímavé, že sa k nim pridávajú javy, ktoré sú sami osebe užitočné, ale zasadené do rámca škodlivých systémov.

   Najškodlivejším spoločenským javom je inflačný svetový peňažný poriadok a celá ekonomická kultúra s ním spojená. Je to doping, ktorý nás po desiatkach rokov privádza ku kolapsu. Nezáleží na pochybovačoch. Výsledok tohto javu je spečatený. Popri ňom sa na „západe“ rozmohli najrôznejšie podoby sociálneho inžinierstva, ktoré sa vydávajú za dokonalé, neomylné. Ich presadzovanie je stále násilnejšie. Ich zmysel nespochybniteľný a posvätný.

   Popri takýchto podobných javoch sa stále intenzívnejšie presadzuje jav globalizácie. Sám osebe je prospešný. Rozširovaním spolupráce sa môže šíriť aj kultúra, poznanie a prosperita. Jeho nevýhodou je, že rozširuje aj negatívne javy. V prípade ekonomických javov je to napríklad práve inflačná kultúra peňažných systémov. Táto dopingová kultúra je veľmi lákavá. Doping prináša výsledky rýchlejšie a ľahšie. Užitočný jav globalizácie tak pomáha šíriť lákavý a zradný jav peňažného dopingu. Dobrý sluha poslúžil veselému, ale zákernému pánovi.

   Globalizácia je proces integrácie. Takýto proces v rámci Európy nadobúda zvláštnu charakteristiku. Je to charakteristika rastúcej násilnosti. Počiatočná dobrovoľnosť a nezriedka nadšenie sa pozvoľna menia na rastúci nátlak. Nátlak v mene ušľachtilých predstáv „jednoty všeobjímajúcej tolerancie“. Výnimku z tolerancie majú len odmietanie všeobecnej tolerancie, pochybnosti a strach. Strach z neznámeho – xenofóbia – sa stal oficiálne amorálnym javom. Škodlivým spoločenským javom. Oficiálne. Ale čo s ním, keď ho evolučná selekcia nevytlačila? Môže sa použiť nátlak. Sila. Tie evolúcia tiež nepotlačila. Je nátlak morálnejší? Je prospešnejší?

   Vo východnej Európe máme skúsenosť s „jednotou všeobjímajúcej solidárnosti“. Jej odmietanie, pochybnosti a prejavy egoizmu boli oficiálne amorálne. Ale čo s nimi, keď ich evolúcia nevytlačila? Ušľachtilá predstava altruizmu a solidárnosti bola tiež presadzovaná nátlakom. Silou.

   Ak budeme uvažovať len o ekonomickej prosperite, ktoré z psychologických mechanizmov, a ktoré zo spoločenských mechanizmov prispievajú k jej rastu? Násilnú solidárnosť ľudia zväčša odmietli a odmietajú. Evolúcia zrejme mnohokrát preukázala, že takýto jav nevedie k prosperite. To bolo viditeľné aj na „tábore socializmu“. Realita potvrdila vrodenú intuíciu.

   Ide to pomaly, ale rovnaká intuícia odmieta aj povinnú toleranciu. Strach , nedôvera a opatrnosť nie sú amorálne. Sú komplexom mechanizmov hľadania evolučnej prosperity.

EU je prekážkou evolučnej súťaže.

Predávajúci a kupujúci majú jeden protichodný záujem.